9.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 136/1

(1)

Hlavným cieľom rozvojovej politiky je obmedzovanie a v dlhodobom horizonte odstránenie chudoby, ako je stanovené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Boj proti chudobe pomôže tiež vybudovať stabilnejší, mierumilovnejší, prosperujúcejší a spravodlivejší svet, pričom sa zohľadní vzájomná závislosť bohatších a chudobnejších krajín.

(2)

Ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 23 októbra 2012 s názvom „Program zmien: budúcnosť rozvojovej politiky EÚ“, rozvojová spolupráca pozostáva aj z podpory ľudského rozvoja a rozvoja ľudských bytostí vo všetkých smeroch vrátane kultúrneho rozmeru.

(3)

Únia poskytuje pomoc v oblasti rozvojovej spolupráce od roku 1957 a je momentálne najväčším poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci na svete.

(4)

Lisabonská zmluva pevne začlenila rozvojovú politiku do vonkajšej činnosti Únie a podporila tým jej záujem o stabilný a prosperujúci svet. Rozvojová politika zároveň pomáha riešiť ostatné globálne problémy a prispieva k stratégii Európa 2020, ustanovenej v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom „Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“.

(5)

Únia zastáva vedúce postavenie, pokiaľ ide o navrhnutie a vykonávanie koncepcie súdržnosti politík na podporu rozvoja, ktorej cieľom je posilňovať synergie medzi politikami, ktoré sa netýkajú poskytovania pomoci, a rozvojovými cieľmi, s cieľom zabezpečiť, aby politiky Únie podporovali rozvojové potreby rozvojových krajín alebo aby neboli aspoň v rozpore s cieľom odstránenia chudoby.

(6)

V roku 2000 sa medzinárodné spoločenstvo prijatím miléniových rozvojových cieľov, ktoré akceptovala Únia a členské štáty, zaviazalo vykonať do roku 2015 konkrétne kroky na boj proti chudobe.

(7)

Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“ (3), ktoré je najkomplexnejším základom rozvojovej spolupráce Únie, vyzýva Úniu, aby pomohla posilniť úlohu nových členských štátov ako nových darcov.

(8)

Svet prešiel za posledné roky obrovskými zmenami. Okrem iného došlo k výrazným posunom v globálnej hospodárskej a politickej rovnováhe. Na svetovej scéne sa objavili noví aktéri vrátane súkromných a iných mimovládnych aktérov. Hoci väčšina celosvetového hrubého domáceho produktu pripadá na rozvinuté krajiny a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, hlavnou hnacou silou celosvetového rastu sa stali rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, ktoré už majú významný vplyv na svetové hospodárstvo.

(9)

Neustála podpora rozvojovej spolupráce je nevyhnutná v rýchle sa meniacom svete. Približne 1,3 miliardy ľudí žije ešte stále v extrémnej chudobe v dôsledku nízkych príjmov a v prípade mnohých ďalších ešte stále nie sú uspokojené potreby ľudského rozvoja. Takmer všade vo svete sa prehlbujú nerovnosti v rámci krajín. Prírodné prostredie čelí narastajúcemu tlaku a rozvojové krajiny sú obzvlášť zasiahnuté účinkami zmeny klímy. Uvedené výzvy sú celosvetové a vzájomne prepojené a do ich riešenia sa musia zapojiť všetky krajiny spoločne.

(10)

Diskusie o rámci na obdobie po roku 2015 sa začali: v nadväznosti na oznámenie Komisie z 13. októbra 2011 s názvom „Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: Program zmien“ a závery Rady zo 14. mája 2012 o Programe zmien, ktoré už priniesli významnú zmenu orientácie rozvojových politík Únie, Komisia predstavila svoje stanoviská vo svojom oznámení z 27. februára 2013 s názvom: „Dôstojný život pre všetkých, odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet“ a Rada vo svojich záveroch z 25. júna 2013 prijala „Všeobecný program na obdobie po roku 2015“ s cieľom riešiť nedostatky súčasného rámca pre rozvoj a stanoviť spoločný prístup k spojeniu odstránenia chudoby a problémov udržateľnosti vo všeobecnom medzinárodnom rámci.

(11)

Rok 2015 by mal byť symbolickým a zároveň rozhodujúcim, keďže ide o posledný rok na splnenie kolektívne dohodnutých miléniových rozvojových cieľov, a preto ponúka jedinečnú príležitosť na zhodnotenie medzinárodných záväzkov. Rok 2015 bude aj rokom, v ktorom by sa mali na medzinárodnej úrovni prijať veľké rozhodnutia o rámci pre rozvoj, ktorým sa má nahradiť rámec miléniových rozvojových cieľov v nadchádzajúcich desaťročiach.

(12)

Rok 2015 je zároveň vhodným rokom na prezentáciu výsledkov rozvojovej politiky Únie po zavedení zásad stanovených v oznámení Komisie o Programe zmien.

(13)

Rok 2015 bude zároveň aj rokom, počas ktorého sa uskutočnia v členských štátoch významné medzinárodné podujatia, ako je napríklad Svetová výstava EXPO s názvom „Živiť planétu: energia pre život“, ktorá sa bude konať v Miláne, ktoré poskytnú mimoriadnu príležitosť na diskusiu o globálnych rozvojových politikách a na vykonávanie rozsiahlych informačných aktivít o trvalo udržateľnom rozvoji a s tým súvisiacich otázkach.

(14)

Vo svojom uznesení o Programe zmien Európsky parlament vyzval Komisiu, aby rok 2015 vyhlásila za Európsky rok rozvoja a vyjadril nádej, že sa tak rozvojová spolupráca zviditeľní.

(15)

Rok 2015 by mal byť preto vyhlásený za Európsky rok rozvoja (ďalej len „Európsky rok“) s cieľom poskytnúť vhodnú príležitosťou na zvýšenie povedomia širokej verejnosti o aktuálnej orientácii rozvojovej politiky Únie. Potrebné sú informácie o tom, ako môže otvorená Únia pomôcť zabezpečiť globálnu udržateľnosť. Nato je potrebné zvyšovať informovanosť o globálnej vzájomnej závislosti a vysvetľovať skutočnosť, že rozvoj je viac než len pomoc.

(16)

Kľúčom k úspešnému dosahu činností Únie na podporu rozvoja je rozsah, v akom majú širokú všeobecnú a politickú podporu a poskytujú dôkazy o účinnom a efektívnom vynakladaní verejných prostriedkov v záujme dosiahnutia výsledkov v oblasti rozvoja. Európsky rok by mal byť preto katalyzátorom zvyšovania povedomia, a to aj prostredníctvom verejnej politickej diskusie a rozvojového vzdelávania, vytvárania podnetov a výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi, občianskou spoločnosťou, súkromným sektorom, sociálnymi partnermi a medzinárodnými subjektmi a organizáciami zapojenými do riešenia rozvojových problémov. Mal by pomôcť zamerať politickú pozornosť a zmobilizovať každého, koho sa to týka, s cieľom podporovať a presadzovať ďalšie akcie a iniciatívy na úrovni Únie a členských štátov, v spolupráci s príjemcami rozvojovej pomoci a ich zástupcami.

(17)

V rámci Európskeho roku by sa mala zvýšiť informovanosť o všetkých formách rodovej diskriminácie, ktorej sú vystavené ženy a dievčatá v rôznych regiónoch, najmä pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu, pracovným miestam a systémom zdravotnej starostlivosti, ako aj o nútených manželstvách, sexuálnom vykorisťovaní, mrzačení pohlavných orgánov a iných nekalých praktikách.

(18)

Osobitný prieskum Eurobarometra 392 s názvom „Solidarita vo svete: Európania a rozvojová pomoc“ uverejnený v októbri 2012 preukázal, že 85 % občanov Únie podporilo poskytovanie pomoci ľuďom v partnerských krajinách. Ako sa uvádza v uvedenej správe, napriek súčasnej ekonomickej situácii si viac ako šesť z desiatich občanov myslí, že pomoc ľuďom v partnerských krajinách by sa mala zvýšiť. Uvedená správa zároveň jasne poukázala na nedostatok vedomostí o rozvojovej spolupráci Únie, ktorý je dôvodom na zavedenie lepšej komunikácie.

(19)

Účinná koordinácia medzi všetkými partnermi, ktorí prispievajú na úrovni Únie, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, je základným predpokladom pre účinný Európsky rok. Miestni a regionálni partneri majú v tomto prípade špecifickú úlohu pri propagácii rozvojovej politiky Únie.

(20)

Rozdielne sociálno-ekonomické a kultúrne súvislosti a citlivé otázky si vyžadujú, aby sa časť činností Európskeho roka decentralizovala na vnútroštátnu úroveň, v súlade s článkom 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (4). Vymedzenie politických priorít na vnútroštátnej úrovni by sa však malo koordinovať s Komisiou, aby sa zabezpečil súlad so strategickými cieľmi Európskeho roka. Úzka koordinácia činností Komisie a členských štátov má mimoriadny význam pre vytváranie synergií a úspešnosť Európskeho roka.

(21)

Do činností, ktoré sa majú financovať v rámci Európskeho roka, by sa mali mať možnosť okrem členských štátov voľne zapojiť kandidátske krajiny, na ktoré sa vzťahuje predvstupová stratégia, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti uvedených krajín na programoch Únie stanovenými v príslušnej rámcovej dohode a v rozhodnutiach Asociačnej rady. Mala by sa podporovať koordinácia s vnútroštátnymi opatreniami, najmä s vnútroštátnymi programami rozvojového vzdelávania a zvyšovania informovanosti (DEAR). Miera a forma zapojenia do aktivít v rámci Európskeho roka by mala zostať na rozhodnutí každého členského štátu.

(22)

Mal by sa zabezpečiť súlad a doplnkovosť s ďalšími právnymi predpismi a činnosťami Únie, najmä s nástrojom financovania rozvojovej spolupráce ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 (5), vrátane programu DEAR, Európskym rozvojovým fondom, nástrojom európskeho susedstva ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 (6) a ďalšími nástrojmi Únie na financovanie vonkajšej činnosti, ak sú relevantné pre rozvojovú politiku.

(23)

Finančné záujmy Únie by sa počas celého výdavkového cyklu mali chrániť primeranými opatreniami vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(24)

S cieľom optimalizovať účinnosť a efektívnosť činností plánovaných v Európskom roku je dôležité v roku 2014 uskutočniť súbor prípravných akcií.

(25)

Komisia už prijala niekoľko opatrení na podporu rozvojových politík a informovanie občanov Únie o svojej rozvojovej spolupráci. Uvedené existujúce opatrenia by sa mali čo najviac využiť v rámci Európskeho roka.

(26)

Hlavnú zodpovednosť za zvyšovanie informovanosti občanov v otázkach rozvoja majú členské štáty. Akcie na úrovni Únie dopĺňajú a obohacujú akcie uskutočnené na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako je zdôraznené v politickom vyhlásení, ktoré 22. októbra 2008 podpísal Európsky parlament, Rada a Komisia s názvom „Komunikovanie o Európe v partnerstve“.

(27)

Keďže v dôsledku potreby viacstranných partnerstiev, nadnárodnej výmeny informácií a zvyšovania informovanosti a šírenia osvedčených postupov v celej Únii nie je možné ciele tohto rozhodnutia uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu Európskeho roka ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

informovať občanov Únie o rozvojovej spolupráci Únie a jej členských štátov s dôrazom na výsledky, ktoré Únia v spolupráci s členskými štátmi dosiahla ako globálny aktér a ktoré bude naďalej dosahovať v súlade s najnovšími rokovaniami o všeobecnom rámci na obdobie po roku 2015;

b)

podporovať priamu angažovanosť, kritické myslenie a aktívny záujem občanov Únie a zainteresovaných strán o rozvojovú spoluprácu, a to aj v rámci navrhovania a vykonávania politík v tejto oblasti, a

c)

zvyšovať informovanosť o prínosoch rozvojovej spolupráce Únie nielen pre príjemcov rozvojovej pomoci Únie, ale aj pre občanov Únie, a zabezpečiť širšie pochopenie súdržnosti politík na podporu rozvoja a vybudovať u občanov v Európe a v rozvojových krajinách zmysel pre spoločnú zodpovednosť, solidaritu a príležitosť v meniacom sa a čoraz vzájomne závislejšom svete.

a)

komunikačné kampane na šírenie hlavných posolstiev zacielených na širokú verejnosť a konkrétnejšie cieľové skupiny, najmä mladých ľudí a iné kľúčové cieľové skupiny, aj prostredníctvom sociálnych médií;

b)

organizovanie konferencií, podujatí a iniciatív so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na propagáciu aktívnej účasti a diskusie a na zvýšenie informovanosti na všetkých úrovniach;

c)

konkrétne opatrenia v členských štátoch zamerané na podporu cieľov Európskeho roka, a to najmä prostredníctvom rozvojového vzdelávania, výmeny informácií, skúseností a osvedčených postupov medzi národnými, regionálnymi alebo miestnymi správnymi orgánmi a inými organizáciami, a

d)

realizovanie štúdií a prieskumov a šírenie ich výsledkov.