Preskočiť na obsah

Uruguaj: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
JAnDbot (diskusia | príspevky)
Boti
140 028 editací
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč
TeslaBot (diskusia | príspevky)
Boti
143 173 editací
d ÚGKK deadlink fix
 
(22 medziľahlých úprav od 13 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{pozri|rovnomennej rieke|Uruguay (rieka)}}
{{pozri|rovnomennej rieke|Uruguaj (rieka)}}


{{Infobox štát
{{Infobox štát
Riadok 12: Riadok 12:
| Krátky miestny názov = Uruguay
| Krátky miestny názov = Uruguay
| Hlavné mesto = [[Montevideo]]
| Hlavné mesto = [[Montevideo]]
| ŠírkaSt =
| ŠírkaSt =34
| ŠírkaMin =
| ŠírkaMin =53
| ŠírkaSJ =
| ŠírkaSJ =s
| DĺžkaSt =
| DĺžkaSt =56
| DĺžkaMin =
| DĺžkaMin =10
| DĺžkaVZ =
| DĺžkaVZ =z
| Najväčšie mesto = Montevideo
| Najväčšie mesto = Montevideo
| Úradné jazyky = [[španielčina]]
| Úradné jazyky = [[španielčina]]
| Štátne zriadenie = demokratická [[republika]]
| Štátne zriadenie = [[prezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]
| Politickí predstavitelia = prezident [[José Mujica]]<br />prezident je aj predseda vlády
| Politickí predstavitelia = prezident [[Tabaré Vázquez]]
| Vznik = [[25. august]]a [[1825]] vyhlásená nezávislosť od [[Španielsko|Španielska]] <br /> [[28. august]]a [[1828]] uznaná
| Vznik = [[25. august]]a [[1825]] vyhlásená nezávislosť od [[Španielsko|Španielska]] <br /> [[28. august]]a [[1828]] uznaná
| Susedia = [[Brazília]], [[Argentína]]
| Susedia = [[Brazília]], [[Argentína]]
| Rozloha = 176 220
| Rozloha = 176 215
| Poradie rozloha = 90
| Poradie rozloha = 89
| Rozloha vody = 2600
| Rozloha vody = 2600
| Percento vody = 1,5
| Percento vody = 1,5
| Odhad počtu obyvateľov = 3 415 920
| Odhad počtu obyvateľov = 3 444 006
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2005
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2016
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 128
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 134
| Sčítanie počtu obyvateľov = 3 415 920
| Sčítanie počtu obyvateľov = 3 286 314
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2005
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011
| Hustota obyvateľstva = 19
| Hustota obyvateľstva = 18.6
| Poradie hustota = 156
| Poradie hustota = 198
| HDP =
| HDP =
| Rok HDP = 2005
| Rok HDP = 2017
| Poradie HDP =
| Poradie HDP =
| HDP na hlavu = 9619
| HDP na hlavu = 16 638
| Poradie HDP na hlavu = 67
| Poradie HDP na hlavu = 45
| HDI =
| HDI =
| Rok HDI =
| Rok HDI =
Riadok 58: Riadok 58:
}}
}}


'''Uruguaj''', dlhý tvar '''Uruguajská východná republika''', je štát v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]].
'''Uruguaj'''<ref name=Geod>Názvy štátov[https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/uruguaj.pdf]</ref>, dlhý tvar '''Uruguajská východná republika'''<ref name=Geod/> (iné názvy pozri nižšie), je štát v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]].

== Názvy ==
Španielsky názov je ''Uruguay'' (krátky tvar) a ''República Oriental del Uruguay'' (dlhý tvar).

Slovenský krátky tvar názvu podľa [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úradu geodézie, kartografie a katastra]] a súčasných Pravidiel slovenského pravopisu je ''Uruguaj''<ref name=Geod/><ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2013</ref>. Do roku 1953<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1953 (Poznámka: Uvedený je tvar Uruguaj. V PSP 1931 a 1940 sa názov tohto štátu neuvádza v žiadnej podobe.)</ref> sa používal názov ''Uruguay''<ref>Uruguay. In: [[Slovenský náučný slovník]] III, S. 289</ref><ref>Balaton G. Zemepis pre ľud. školy. 2. vyd. Stará Beča. 1890, S. 21</ref>, v 19. storočí aj ''Uruguai''<ref>Győrffy, I. Zemepisná knižočka. Ostrihom 1896, S. 40</ref> alebo ''Urugvaj''<ref>Zelliger J. Zemepis ... pre 4. a 5. tr. slov. škôl. Skalica. 1874, S. 20 (analógiou k uvedenému tvaru Paragvaj)</ref>.


== Poloha a charakteristika ==
== Poloha a charakteristika ==
[[Súbor:Uruguay T2.png|left|thumb|Letecká snímka Uruguaja]]
[[Súbor:Uruguay T2.png|left|thumb|Satelitná snímka Uruguaja]]
Leží na juhovýchode [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Zvlnená pahorkatina sa od severu krajiny zvažuje do roviny vytvorenej náplavami [[La Plata|La Platy]]. Lagúnovitá pobrežná nížina je miestami ozvláštnená 100 – {{m|150|m}} vysokými vyvýšeninami.
Leží na juhovýchode [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Zvlnená pahorkatina sa od severu krajiny zvažuje do roviny vytvorenej náplavami [[La Plata|La Platy]]. Lagúnovitá pobrežná nížina je miestami ozvláštnená 100 – {{m|150|m}} vysokými vyvýšeninami.


* '''Najvyšší bod''': [[Cerro de la Ánimas]] ({{mnm|501|w}})
* '''Najvyšší bod''': [[Cerro de la Ánimas]] ({{mnm|501|w}})
* '''Hlavné mesto''': [[Montevideo]]
* '''Hlavné mesto''': [[Montevideo]]
* '''Najväčšie mestá''': [[Salto]], [[Paysandú]]
* '''Najväčšie mestá''': [[Salto (Uruguaj)|Salto]], [[Paysandú]]
* '''Počet obyvateľov''': 3 334 074
* '''Počet obyvateľov''': 3 334 074
* '''Rozloha''': {{km2|176220}}
* '''Rozloha''': {{km2|176220}}
* '''Mena''': 1 Uruguajské peso = 100 Centesimov
* '''Mena''': 1 uruguajské peso = 100 centesimov
* '''Jazyk''': Španielsky
* '''Jazyk''': španielsky


== Dejiny ==
== Dejiny ==
{{hlavný článok|Dejiny Uruguaja}}
Podľa ústavy z roku [[1967]] je Uruguaj prezidentskou republikou.
Podľa ústavy z roku [[1967]] je Uruguaj prezidentskou republikou.


V roku [[1515]] objavil [[španieli|Španiel]] [[Juan Díaz de Solís]] ústie rieky [[Río de la Plata]]. Územie dnešného Uruguaja nebolo osídlené, pretože sa na ňom nenachádzalo [[nerastná surovina|nerastné bohatstvo]]. [[Portugalsko|Portugalská]] a [[Španielsko|španielska]] kolonizácia začala v [[17. storočie|17. storočí]]. Pôvodní obyvatelia, Indiáni kmeňa [[Charrúa]] boli asimilovaní alebo vyhubení. V roku [[1724]] založili [[Španieli]] [[Montevideo]], dnešné hlavné mesto, ako predsunutú pozíciu proti [[Portugalsko|Portugalcom]]. V roku [[1776]] pripadla krajina ako ''Banda Oriental'' (''Východné pobrežie'') španielskemu [[Zjednotené provincie La Platy|vicekráľovstvu Rio de la Plata]] ([[Argentína]]). Po páde španielskej vlády v Rio de la Plata v roku [[1810]] začal [[José Gervasio Artigas]] (uruguajský národný hrdina) boj proti nadvláde [[Buenos Aires]] a v roku [[1814]] sa zmocnil [[Montevideo|Montevidea]]. Keď v roku [[1817]] obsadili [[Portugalci]] [[Montevideo]], začal boj za [[nezávislosť]] na [[Brazília|Brazílii]]. V roku [[1828]] bola s pomocou [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] ako sprostredkovateľa zmluvou z [[Rio de Janeiro|Rio de Janeira]] uznaná [[nezávislosť]] Uruguaja. Ustavičná rivalita [[Brazília|Brazílie]] a [[Argentína|Argentíny]] o väčší vplyv v Uruguaji a boj medzi liberálnymi ''Colorados'' (Červený) a konzervatívnymi ''Blancos'' (Biely) boli určujúce pre uruguajské dejiny v [[19. storočie|19. storočí]]. K vnútropolitickej stabilizácii došlo za vlády prezidenta [[José Batlle y Ordóñez|J. Batlle y Ordóñeza]] ([[1903]] – [[1907]] a [[1911]] – [[1917]]). Položil základy moderného Uruguaja a svojimi reformami premenil malú republiku na bohatý štát. Počas hospodárskej krízy v 30. rokoch bol prezidentom [[Gabriel Terra]], ktorý po zmene ústavy od roku [[1933]] do roku [[1938]] vládol ako [[diktátor]]. Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] prešla hospodárska nadvláda nad Uruguajom z [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] na [[Spojené štáty|USA]]. Od roku [[1952]] do roku [[1966]] vládla národná rada podľa švajčiarskeho vzoru.
V roku [[1515]] objavil [[španieli|Španiel]] [[Juan Díaz de Solís]] ústie rieky [[Río de la Plata]]. Územie dnešného Uruguaja nebolo osídlené, pretože sa na ňom nenachádzalo [[nerastná surovina|nerastné bohatstvo]]. [[Portugalsko|Portugalská]] a [[Španielsko|španielska]] kolonizácia sa začala v [[17. storočie|17. storočí]]. Pôvodní obyvatelia, Indiáni kmeňa [[Charrúa]] boli asimilovaní alebo vyhubení. V roku [[1724]] založili [[Španieli]] [[Montevideo]], dnešné hlavné mesto, ako predsunutú pozíciu proti [[Portugalsko|Portugalcom]]. V roku [[1776]] pripadla krajina ako ''Banda Oriental'' (''Východné pobrežie'') španielskemu [[Miestokráľovstvo Río de la Plata|miestokráľovstvu Río de la Plata]] ([[Argentína]]). Po páde španielskej vlády v Río de la Plata v roku [[1810]] začal [[José Gervasio Artigas]] (uruguajský národný hrdina) boj proti nadvláde [[Buenos Aires]] a v roku [[1814]] sa zmocnil [[Montevideo|Montevidea]]. Keď v roku [[1817]] obsadili [[Portugalci]] [[Montevideo]], začal sa boj o [[nezávislosť]] od [[Brazília|Brazílie]]. V roku [[1828]] bola s pomocou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] ako sprostredkovateľa zmluvou z [[Rio de Janeiro|Ria de Janeira]] uznaná [[nezávislosť]] Uruguaja. Ustavičná rivalita [[Brazília|Brazílie]] a [[Argentína|Argentíny]] o väčší vplyv v Uruguaji a boj medzi liberálnymi ''Colorados'' (Červení) a konzervatívnymi ''Blancos'' (Bieli) boli určujúce pre uruguajské dejiny v [[19. storočie|19. storočí]]. K vnútropolitickej stabilizácii došlo za vlády prezidenta [[José Batlle y Ordóñez|J. Batlle y Ordóñeza]] ([[1903]] – [[1907]] a [[1911]] – [[1917]]). Položil základy moderného Uruguaja a svojimi reformami premenil malú republiku na bohatý štát. Počas hospodárskej krízy v 30. rokoch bol prezidentom [[Gabriel Terra]], ktorý po zmene ústavy od roku [[1933]] do roku [[1938]] vládol ako [[diktátor]]. Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] prešla hospodárska nadvláda nad Uruguajom zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] na [[Spojené štáty|USA]]. Od roku [[1952]] do roku [[1966]] vládla národná rada podľa švajčiarskeho vzoru.


Partizánske akcie hnutia [[Tupamaros]] mali v roku [[1965]] za následok vyhlásenie výnimočného stavu a v roku [[1966]] návrat k prezidentskému vládnemu systému. Latentná hospodárska kríza v krajine prepukla v roku [[1968]] po 20 % devalvácii pesa do otvorenej krízy, v dôsledku ktorej v roku [[1970]] žilo 90 % všetkých obyvateľov pod hranicou existenčného minima. V roku [[1971]] previedol prezident [[Jorge Pacheco Areco|Pacheco Areco]] vedenie proti partizánskej vojny na armádu, ktorá mala stále väčší vplyv na vládu. V roku [[1976]] armáda zosadila prezidenta a ustanovila ako vládnúci orgán ''Radu národa''. Polovicu členov Rady tvorili dôstojníci. V roku [[1980]] odmietli voliči ústavu, ktorú predložila vojenská junta, pretože zabezpečovala práva vojsku.
Partizánske akcie hnutia [[Tupamaros]] mali v roku [[1965]] za následok vyhlásenie výnimočného stavu a v roku [[1966]] návrat k prezidentskému vládnemu systému. Latentná hospodárska kríza v krajine prepukla v roku [[1968]] po 20 % devalvácii pesa do otvorenej krízy, v dôsledku ktorej v roku [[1970]] žilo 90 % všetkých obyvateľov pod hranicou existenčného minima. V roku [[1971]] previedol prezident [[Jorge Pacheco Areco|Pacheco Areco]] vedenie partizánskej vojny na armádu, ktorá mala stále väčší vplyv na vládu. V roku [[1976]] armáda zosadila prezidenta a ustanovila ako vládnuci orgán ''Radu národa''. Polovicu členov rady tvorili dôstojníci. V roku [[1980]] odmietli voliči ústavu, ktorú predložila vojenská junta, pretože zabezpečovala práva vojsku.
Národných protestných dní v roku [[1983]] sa zúčastnilo desať tisíc ľudí. Požadovali radikálnu zmenu hospodárskej politiky, výmenu vojenskej junty za demokratickú vládu. V novembri [[1983]] sa uskutočnila v doterajšej histórii krajiny najväčšia demonštrácia. V [[Montevideo|Montevideu]] sa protestného pochodu zúčastnilo 400 000 ľudí.
Národných protestných dní v roku [[1983]] sa zúčastnilo desať tisíc ľudí. Požadovali radikálnu zmenu hospodárskej politiky, výmenu vojenskej junty za demokratickú vládu. V novembri [[1983]] sa uskutočnila v doterajšej histórii krajiny najväčšia demonštrácia. V [[Montevideo|Montevideu]] sa protestného pochodu zúčastnilo 400 000 ľudí.


Začiatkom roku [[1985]] sa uskutočnili od roku [[1973]] prvé demokratické voľby, z ktorých víťazne vyšiel [[Julio María Sanguinetti]]. V marci prevzal úrad prezidenta a úrad predsedu vlády. V roku [[1986]] sa mu podarilo zastaviť od roku [[1982]] trvajúci hospodársky úpadok. V rokoch [[1987]] až [[1988]] určovali vnútropolitický život v krajine ostré výmeny názorov o zločinoch proti ľudským právam z obdobia vojenskej diktatúry, ktoré vyústili do nariadenia o amnestii v roku [[1986]].
Začiatkom roku [[1985]] sa uskutočnili prvé demokratické voľby od roku [[1973]], z ktorých víťazne vyšiel [[Julio María Sanguinetti]]. V marci prevzal úrad prezidenta a úrad predsedu vlády. V roku [[1986]] sa mu podarilo zastaviť hospodársky úpadok trvajúci od roku [[1982]]. V rokoch [[1987]] až [[1988]] určovali vnútropolitický život v krajine ostré výmeny názorov o zločinoch proti ľudským právam z obdobia vojenskej diktatúry, ktoré vyústili do nariadenia o amnestii v roku [[1986]].


V novembri [[1989]] v prezidentských voľbách zvíťazil kandidát ''Národnej strany'' (''Blancois'') [[Luis Alberto Lacalle]]. V parlamentných a prezidentských voľbách [[27. novembra]] [[1994]] zvíťazila ''Strana Colorado'' pred vládnúcou stranou a koalíciou ''Pokrokové združenie''. Prezidentom bol opäť zvolený [[Julio María Sanguinetti|Julio Sanguinetti]].
V novembri [[1989]] zvíťazil v prezidentských voľbách kandidát ''Národnej strany'' (''Blancois'') [[Luis Alberto Lacalle]]. V parlamentných a prezidentských voľbách [[27. novembra]] [[1994]] zvíťazila ''Strana Colorado'' pred vládnucou stranou a koalíciou ''Pokrokové združenie''. Prezidentom bol opäť zvolený [[Julio María Sanguinetti|Julio Sanguinetti]].


V Uruguaji žije aj malá slovenská komunita. Naši krajania sa tu usadzovali v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia.
V Uruguaji žije aj malá slovenská komunita. Naši krajania sa tu usadzovali v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia.


== Hospodárstvo ==
== Hospodárstvo ==
Uruguaj je štát chudobný na [[nerastná surovina|nerastné suroviny]]. Rozvoj [[priemysel|priemyslu]] napreduje len pomaly, rozvíja sa predovšetkým výroba [[textil]]u a [[potravina|potravín]]. Základom [[hospodárstvo|hospodárstva]] je chov [[zviera]]t – [[hovädzí dobytok|hovädzieho dobytka]], [[ovca|oviec]] a [[export]] sa orientuje predovšetkým na [[vlna|vlnu]], [[mäso]], [[koža|kože]] a textil. [[Rastlinná výroba]] sa sústreďuje do Laplatskej nížiny a je orientovaná na hlavné mesto [[produkcia|produkciou]] [[potravina|potravín]] ([[ovocie]], [[ryža]], [[pšenica]], [[kukurica]]). Rozmáha sa tiež [[rybolov]].
Uruguaj je štát chudobný na [[nerastná surovina|nerastné suroviny]]. Rozvoj [[priemysel|priemyslu]] napreduje len pomaly, rozvíja sa predovšetkým výroba [[textil]]u a [[potravina|potravín]]. Základom [[hospodárstvo|hospodárstva]] je chov [[zviera]]t – [[hovädzí dobytok|hovädzieho dobytka]], [[ovca|oviec]] a [[export]] sa orientuje predovšetkým na [[vlna|vlnu]], [[mäso]], [[koža|kože]] a textil. [[Rastlinná výroba]] sa sústreďuje do Laplatskej nížiny a [[produkcia|produkciou]] [[potravina|potravín]] ([[ovocie]], [[ryža]], [[pšenica]], [[kukurica]]) sa orientuje na hlavné mesto. Rozmáha sa tiež [[rybolov]].

== Referencie ==
{{Referencie}}


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://portal.gub.uy/ Uruguajský Vládne portál]
* [http://portal.gub.uy/ Uruguajský vládny portál] {{Spa icon}}


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
Riadok 102: Riadok 111:
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Južnej Amerike]]
[[Kategória:Štáty v Južnej Amerike]]


{{Link FA|af}}
{{Link FA|ast}}
{{Link FA|ca}}
{{Link GA|de}}

Aktuálna revízia z 21:25, 27. jún 2022

O rovnomennej rieke pozri Uruguaj (rieka).
Uruguajská východná republika
Vlajka Uruguaja Štátny znak Uruguaja
Vlajka Znak
Národné motto:
Libertad o Muerte (šp.)
(Sloboda alebo smrť)
Štátna hymna:
Orientales, la Patria o la tumba
Miestny názov  
 • dlhý República Oriental del Uruguay
 • krátky Uruguay
Hlavné mesto Montevideo
34°53′ s.š. 56°10′ z.d.
Najväčšie mesto Montevideo
Úradné jazyky španielčina


Štátne zriadenie
hlava štátu 		prezidentská republika
prezident Tabaré Vázquez
Vznik 25. augusta 1825 vyhlásená nezávislosť od Španielska
28. augusta 1828 uznaná
Susedia Brazília, Argentína
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
176 215 km² (89.)  
2600 km² (1,5 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2011)
 • hustota (2016) 		 
3 444 006 (134.)
3 286 314
18.6/km² (198.)
Mena uruguajské peso ()
Časové pásmo
 • Letný čas 		(UTC-3)
(UTC-2)
Medzinárodný kód URY
Medzinárodná poznávacia značka URY
Internetová doména .uy
Smerové telefónne číslo +598
Gramotnosť: 97%

Súradnice: 33°J 56°Z / 33°J 56°Z / -33; -56

Uruguaj[1], dlhý tvar Uruguajská východná republika[1] (iné názvy pozri nižšie), je štát v Južnej Amerike.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Španielsky názov je Uruguay (krátky tvar) a República Oriental del Uruguay (dlhý tvar).

Slovenský krátky tvar názvu podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra a súčasných Pravidiel slovenského pravopisu je Uruguaj[1][2]. Do roku 1953[3] sa používal názov Uruguay[4][5], v 19. storočí aj Uruguai[6] alebo Urugvaj[7].

Poloha a charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]
Satelitná snímka Uruguaja

Leží na juhovýchode Južnej Ameriky. Zvlnená pahorkatina sa od severu krajiny zvažuje do roviny vytvorenej náplavami La Platy. Lagúnovitá pobrežná nížina je miestami ozvláštnená 100 – 150 m vysokými vyvýšeninami.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Uruguaja

Podľa ústavy z roku 1967 je Uruguaj prezidentskou republikou.

V roku 1515 objavil Španiel Juan Díaz de Solís ústie rieky Río de la Plata. Územie dnešného Uruguaja nebolo osídlené, pretože sa na ňom nenachádzalo nerastné bohatstvo. Portugalská a španielska kolonizácia sa začala v 17. storočí. Pôvodní obyvatelia, Indiáni kmeňa Charrúa boli asimilovaní alebo vyhubení. V roku 1724 založili Španieli Montevideo, dnešné hlavné mesto, ako predsunutú pozíciu proti Portugalcom. V roku 1776 pripadla krajina ako Banda Oriental (Východné pobrežie) španielskemu miestokráľovstvu Río de la Plata (Argentína). Po páde španielskej vlády v Río de la Plata v roku 1810 začal José Gervasio Artigas (uruguajský národný hrdina) boj proti nadvláde Buenos Aires a v roku 1814 sa zmocnil Montevidea. Keď v roku 1817 obsadili Portugalci Montevideo, začal sa boj o nezávislosť od Brazílie. V roku 1828 bola s pomocou Spojeného kráľovstva ako sprostredkovateľa zmluvou z Ria de Janeira uznaná nezávislosť Uruguaja. Ustavičná rivalita Brazílie a Argentíny o väčší vplyv v Uruguaji a boj medzi liberálnymi Colorados (Červení) a konzervatívnymi Blancos (Bieli) boli určujúce pre uruguajské dejiny v 19. storočí. K vnútropolitickej stabilizácii došlo za vlády prezidenta J. Batlle y Ordóñeza (1903 – 1907 a 1911 – 1917). Položil základy moderného Uruguaja a svojimi reformami premenil malú republiku na bohatý štát. Počas hospodárskej krízy v 30. rokoch bol prezidentom Gabriel Terra, ktorý po zmene ústavy od roku 1933 do roku 1938 vládol ako diktátor. Počas 2. svetovej vojny prešla hospodárska nadvláda nad Uruguajom zo Spojeného kráľovstva na USA. Od roku 1952 do roku 1966 vládla národná rada podľa švajčiarskeho vzoru.

Partizánske akcie hnutia Tupamaros mali v roku 1965 za následok vyhlásenie výnimočného stavu a v roku 1966 návrat k prezidentskému vládnemu systému. Latentná hospodárska kríza v krajine prepukla v roku 1968 po 20 % devalvácii pesa do otvorenej krízy, v dôsledku ktorej v roku 1970 žilo 90 % všetkých obyvateľov pod hranicou existenčného minima. V roku 1971 previedol prezident Pacheco Areco vedenie partizánskej vojny na armádu, ktorá mala stále väčší vplyv na vládu. V roku 1976 armáda zosadila prezidenta a ustanovila ako vládnuci orgán Radu národa. Polovicu členov rady tvorili dôstojníci. V roku 1980 odmietli voliči ústavu, ktorú predložila vojenská junta, pretože zabezpečovala práva vojsku.

Národných protestných dní v roku 1983 sa zúčastnilo desať tisíc ľudí. Požadovali radikálnu zmenu hospodárskej politiky, výmenu vojenskej junty za demokratickú vládu. V novembri 1983 sa uskutočnila v doterajšej histórii krajiny najväčšia demonštrácia. V Montevideu sa protestného pochodu zúčastnilo 400 000 ľudí.

Začiatkom roku 1985 sa uskutočnili prvé demokratické voľby od roku 1973, z ktorých víťazne vyšiel Julio María Sanguinetti. V marci prevzal úrad prezidenta a úrad predsedu vlády. V roku 1986 sa mu podarilo zastaviť hospodársky úpadok trvajúci od roku 1982. V rokoch 1987 až 1988 určovali vnútropolitický život v krajine ostré výmeny názorov o zločinoch proti ľudským právam z obdobia vojenskej diktatúry, ktoré vyústili do nariadenia o amnestii v roku 1986.

V novembri 1989 zvíťazil v prezidentských voľbách kandidát Národnej strany (Blancois) Luis Alberto Lacalle. V parlamentných a prezidentských voľbách 27. novembra 1994 zvíťazila Strana Colorado pred vládnucou stranou a koalíciou Pokrokové združenie. Prezidentom bol opäť zvolený Julio Sanguinetti.

V Uruguaji žije aj malá slovenská komunita. Naši krajania sa tu usadzovali v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia.

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Uruguaj je štát chudobný na nerastné suroviny. Rozvoj priemyslu napreduje len pomaly, rozvíja sa predovšetkým výroba textilu a potravín. Základom hospodárstva je chov zvierat – hovädzieho dobytka, oviec a export sa orientuje predovšetkým na vlnu, mäso, kože a textil. Rastlinná výroba sa sústreďuje do Laplatskej nížiny a produkciou potravín (ovocie, ryža, pšenica, kukurica) sa orientuje na hlavné mesto. Rozmáha sa tiež rybolov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Názvy štátov[1]
  2. ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 2013
  3. ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1953 (Poznámka: Uvedený je tvar Uruguaj. V PSP 1931 a 1940 sa názov tohto štátu neuvádza v žiadnej podobe.)
  4. ↑ Uruguay. In: Slovenský náučný slovník III, S. 289
  5. ↑ Balaton G. Zemepis pre ľud. školy. 2. vyd. Stará Beča. 1890, S. 21
  6. ↑ Győrffy, I. Zemepisná knižočka. Ostrihom 1896, S. 40
  7. ↑ Zelliger J. Zemepis ... pre 4. a 5. tr. slov. škôl. Skalica. 1874, S. 20 (analógiou k uvedenému tvaru Paragvaj)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uruguaj


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Uruguaj&oldid=7405554“