Uganda: Rozdiel medzi revíziami
d Odkaz na súbor Coat_of_arms_of_Uganda.svg bol nahradený odkazom Coat_of_arms_of_the_Republic_of_Uganda.svg. |
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 |
||
| (39 medziľahlých úprav od 28 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
| 2. pád názvu = Ugandy |
| 2. pád názvu = Ugandy |
||
| Vlajka = Flag of Uganda.svg |
| Vlajka = Flag of Uganda.svg |
||
| Znak = |
| Znak =Coat of arms of Uganda.svg |
||
| Poloha = Uganda (orthographic projection).svg |
| Poloha = Uganda (orthographic projection).svg |
||
| Motto = For God and My Country<br />(Bohu a mojej krajine) |
| Motto = For God and My Country<br />(Bohu a mojej krajine) |
||
| Hymna = Oh Uganda, Land of Beauty<br />(Ó Uganda, krajina krásy) |
| Hymna = Oh Uganda, Land of Beauty<br />(Ó Uganda, krajina krásy, a ugandského komanda) |
||
| Dlhý miestny názov = Republic of Uganda |
| Dlhý miestny názov = Republic of Uganda |
||
| Krátky miestny názov = Uganda |
| Krátky miestny názov = Uganda |
||
| Riadok 17: | Riadok 17: | ||
| DĺžkaVZ = v |
| DĺžkaVZ = v |
||
| Najväčšie mesto = [[Kampala]] |
| Najväčšie mesto = [[Kampala]] |
||
| Úradné jazyky = [[angličtina]] |
| Úradné jazyky = [[angličtina]], [[swahilčina]] |
||
| Štátne zriadenie = [[republika]] |
| Štátne zriadenie = [[poloprezidentská republika]] |
||
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda vlády |
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda vlády |
||
| Politickí predstavitelia = [[Yoweri Museveni]]<br /> |
| Politickí predstavitelia = [[Yoweri Museveni]]<br />[[Robinah Nabbanja]] |
||
| Vznik = [[9. október]] [[1962]] |
| Vznik = [[9. október]] [[1962]] |
||
| Susedia = [[Južný Sudán]], [[Keňa]], [[Tanzánia]], [[Rwanda]], [[Kongo (býv. Zair)]] |
| Susedia = [[Južný Sudán]], [[Keňa]], [[Tanzánia]], [[Rwanda]], [[Kongo (býv. Zair)]] |
||
| Rozloha = 241 038 |
| Rozloha = 241 038 |
||
| Poradie rozloha = |
| Poradie rozloha = 79 |
||
| Rozloha vody = |
| Rozloha vody = |
||
| Percento vody = 15, |
| Percento vody = 15,39 |
||
| Odhad počtu obyvateľov = |
| Odhad počtu obyvateľov = 47,729,952 <ref>https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/uganda/</ref> |
||
| Rok odhad počtu obyvateľov = |
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2023 |
||
| Poradie odhad počtu obyvateľov = |
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 35 |
||
| Sčítanie počtu obyvateľov = |
| Sčítanie počtu obyvateľov = 34 634 650 |
||
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = |
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2014 |
||
| Hustota obyvateľstva = |
| Hustota obyvateľstva = 157,1 |
||
| Poradie hustota = |
| Poradie hustota = ? |
||
| HDP = |
| HDP = 26 391 mil. |
||
| Rok HDP = |
| Rok HDP = 2017 |
||
| Poradie HDP = |
| Poradie HDP = ? |
||
| HDP na hlavu = |
| HDP na hlavu = 2 352 |
||
| Poradie HDP na hlavu = |
| Poradie HDP na hlavu = ? |
||
| HDI = 0, |
| HDI = 0,493 |
||
| Rok HDI = |
| Rok HDI = 2015 |
||
| Poradie (HDI) = |
| Poradie (HDI) = 163 |
||
| Kategória HDI = |
| Kategória HDI = nízky |
||
| Mena = [[ugandský šiling]] |
| Mena = [[ugandský šiling]] |
||
| Kód meny = UGX |
| Kód meny = UGX |
||
| Riadok 56: | Riadok 56: | ||
}} |
}} |
||
'''Uganda''', dlhý tvar '''Ugandská republika''', je prezidentská republika, nachádzajúca sa vo východnej [[Afrika|Afrike]], ktorá hraničí s [[Keňa|Keňou]] na východe, s [[Konžská demokratická republika|Demokratickou republikou Kongo]] na západe, s [[Rwanda|Rwandou]] na juhozápade a s [[Tanzánia|Tanzániou]] na juhu. Súčasťou Ugandy je aj nezanedbateľná časť [[Viktóriino jazero|Viktóriinho jazera]], ktorým tiež prechádzajú hranice s [[Keňa|Keňou]] a [[Tanzánia|Tanzániou]]. Uganda má rozlohu |
'''Uganda''', dlhý tvar '''Ugandská republika''', je prezidentská republika, nachádzajúca sa vo východnej [[Afrika|Afrike]], ktorá hraničí s [[Južný Sudán|Južným Sudánom]] na severe, s [[Keňa|Keňou]] na východe, s [[Konžská demokratická republika|Demokratickou republikou Kongo]] na západe, s [[Rwanda|Rwandou]] na juhozápade a s [[Tanzánia|Tanzániou]] na juhu. Súčasťou Ugandy je aj nezanedbateľná časť [[Viktóriino jazero|Viktóriinho jazera]], ktorým tiež prechádzajú hranice s [[Keňa|Keňou]] a [[Tanzánia|Tanzániou]]. Uganda má rozlohu {{km2|241038|w}} a žije tu viac ako 30 miliónov ľudí ([[2014]]). Z toho 50% sú deti do 14 rokov. Názov Ugandy je odvodený z názvu tradičného kráľovstva [[Buganda]], ktorého súčasťou je južná časť krajiny vrátane hlavného mesta [[Kampala]]. |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
[[Súbor:Ug-map.png|náhľad|left|Mapa Ugandy]] |
[[Súbor:Ug-map.png|náhľad|left|Mapa Ugandy]] |
||
Uganda, ktorá bola do roku [[1962]] [[ |
Uganda, ktorá bola do roku [[1962]] [[Spojené kráľovstvo|britským]] protektorátom, je podľa ústavy z roku [[1967]] republikou v čele s prezidentom v rámci [[Spoločenstvo národov|Britského spoločenstva]]. V [[16. storočie|16.]] – [[17. storočie|17. storočí]] prenikli do Ugandy kmene ''Himov'' a podmanili si pôvodné obyvateľstvo nazývané [[Bantuovia]]. Na konci [[17. storočia]] sa na území ovládanom kmeňmi ''Himov'' vytvorili štáty [[Buganda]], [[Toro]], [[Buňoro]] a [[Ankole]]. Najvýznamnejší z nich, štát [[Buganda]], dosiahol vrcholu moci za vlády kráľa [[Mutesa I.]] v rokoch [[1860]] – [[1884]]. Došlo k rozšíreniu obchodu s [[Arabský polostrov|Arábiou]], do krajiny prichádzali [[kresťanstvo|kresťanskí]] misionári a vznikla pravidelná armáda. Po smrti [[Mutesa I.]] došlo k mocenským bojom medzi [[katolíci|katolíckymi]], [[protestant]]skými a [[moslim]]skými skupinami, ktoré reprezentovali cudzie záujmy. Keď sa [[Spojené kráľovstvo]] a [[Nemecko]] roku [[1890]] tzv. ''helgolandskou zmluvou'' dohodli o rozdelení záujmov vo východnej [[Afrika|Afrike]], pripadlo toto územie Spojenému kráľovstvu. Roku [[1896]] vyhlásilo [[Spojené kráľovstvo]] protektorát Uganda. Po roku [[1900]] do Ugandy zosilnelo prisťahovalectvo [[Indovia|Indov]], ktorí spočiatku pracovali na stavbe železníc, neskôr zaujali vedúce pozície v obchodovaní. |
||
=== Cesta k dosiahnutiu nezávislosti === |
=== Cesta k dosiahnutiu nezávislosti === |
||
V rámci národne oslobodeneckého hnutia za získanie nezávislosti vystúpil roku [[1953]] kráľ [[Mutesa II.]] s prehnanými požiadavkami. [[Spojené kráľovstvo]] vyhlásilo výnimočný stav a kráľa z krajiny vyhostila. Roku [[1955]] ho znovu akceptovala. Roku [[1960]] vystúpila [[Buganda]] z protektorátu, ale stretla sa s odporom hospodársky slabších provincií protektorátu. V roku [[1962]] vyhlásila Uganda [[nezávislosť]] a stala sa monarchiou v čele s britskou kráľovnou [[Alžbeta II.|Alžbetou II.]] |
V rámci národne oslobodeneckého hnutia za získanie nezávislosti vystúpil roku [[1953]] kráľ [[Mutesa II.]] s prehnanými požiadavkami. [[Spojené kráľovstvo]] vyhlásilo výnimočný stav a kráľa z krajiny vyhostila. Roku [[1955]] ho znovu akceptovala. Roku [[1960]] vystúpila [[Buganda]] z protektorátu, ale stretla sa s odporom hospodársky slabších provincií protektorátu. V roku [[1962]] vyhlásila Uganda [[nezávislosť]] a stala sa monarchiou v čele s britskou kráľovnou [[Alžbeta II.|Alžbetou II.]] Ministerským predsedom sa stal [[Milton Obote]]. Roku [[1963]] bola vyhlásená republika v čele s prezidentom-kráľom [[Mutesa II.|Mutesaom II.]] – komplikovaný štátny útvar spojujúci monarchiu s republikou a unitárny štát so spolkovým. Roku [[1966]] previedol ministerský predseda Obote, sledujúci prosocialistický kurz, štátny prevrat a prevzal úrad prezidenta. Podľa ústavy z roku [[1967]] sa Uganda stala jednotným štátom v čele s prezidentom. |
||
=== Vzostup a pád Idiho Amina === |
=== Vzostup a pád Idiho Amina === |
||
Roku [[1971]] sa po vojenskom prevrate stal prezidentom generálmajor [[Idi Amin Dada]], vrchný veliteľ ozbrojených síl. Ústava bola zrušená, politické strany zakázané. Obote utiekol do susednej [[Tanzánia|Tanzánie]]. |
Roku [[1971]] sa po vojenskom prevrate stal prezidentom generálmajor [[Idi Amin Dada]], vrchný veliteľ ozbrojených síl. Ústava bola zrušená, politické strany zakázané. Obote utiekol do susednej [[Tanzánia|Tanzánie]]. |
||
Roku [[1972]] vypukli ozbrojené zrážky medzi Ugandou a [[Tanzánia|Tanzániou]], ktoré údajne podporovali Oboteho priaznivci. V roku [[1972]] vyhostil Idi Amin z krajiny všetkých [[Ázijčania|Ázijčanov]] s britským štátnym občianstvom. Do roku [[1973]] ich opustilo Ugandu viac než 40 000. Potom boli všetky podniky patriace [[Spojené kráľovstvo|Britom]] zoštátnené. Hospodárstvo štátu sa postupne rozpadalo. K hospodárskemu úpadku prispeli aj konflikty so susednými krajinami, predovšetkým s [[Keňa|Keňou]]. Teror Idiho Amina si vyžiadal na 300 000 obetí. [[Spojené kráľovstvo]] na protest prerušila roku [[1976]] s Ugandou diplomatické styky. |
Roku [[1972]] vypukli ozbrojené zrážky medzi Ugandou a [[Tanzánia|Tanzániou]], ktoré údajne podporovali Oboteho priaznivci. V roku [[1972]] vyhostil Idi Amin z krajiny všetkých [[Ázijčania|Ázijčanov]] s britským štátnym občianstvom. Do roku [[1973]] ich opustilo Ugandu viac než 40 000. Potom boli všetky podniky patriace [[Spojené kráľovstvo|Britom]] zoštátnené. Hospodárstvo štátu sa postupne rozpadalo. K hospodárskemu úpadku prispeli aj konflikty so susednými krajinami, predovšetkým s [[Keňa|Keňou]]. Teror Idiho Amina si vyžiadal na 300 000 obetí. [[Spojené kráľovstvo]] na protest prerušila roku [[1976]] s Ugandou diplomatické styky. |
||
Roku [[1978]] vpadli ugandské vojská do [[Tanzánia|Tanzánie]], o rok neskôr dobyla tanzánska armáda a exilový ugandskí politici [[Entebbe]] a [[Kampala|Kampalu]] a po úteku Idiho Amina bola zostavená dočasná vláda pod vedením[[Yusuf Lule|Yusufa Lulea]]. Roku [[1980]] prevzala moc vojenská komisia pod vedením [[Paulo Muwanga|Paula Muwanga]]. V parlamentných voľbách toho istého roku zvíťazil bývalý prezident [[Milton Obote]] a znovu sa stal prezidentom (jeho víťazstvo je považované za sporné). Vnútropolitickú situáciu destabilizovali boje medzi |
Roku [[1978]] vpadli ugandské vojská do [[Tanzánia|Tanzánie]], o rok neskôr dobyla tanzánska armáda a exilový ugandskí politici [[Entebbe]] a [[Kampala|Kampalu]] a po úteku Idiho Amina bola zostavená dočasná vláda pod vedením [[Yusuf Lule|Yusufa Lulea]]. Roku [[1980]] prevzala moc vojenská komisia pod vedením [[Paulo Muwanga|Paula Muwanga]]. V parlamentných voľbách toho istého roku zvíťazil bývalý prezident [[Milton Obote]] a znovu sa stal prezidentom (jeho víťazstvo je považované za sporné). Vnútropolitickú situáciu destabilizovali boje medzi vládnucimi jednotkami a jednotkami hnutia odporu proti režimu Oboteho. |
||
V júli [[1985]] bol [[Milton Obote]] zvrhnutý vojenským pučom s odôvodnením, že jeho režim bol nehumánny a skorumpovaný. Roku [[1986]] sa moci chopil vodca pučistov [[Yoweri Museveni]]. Zostavil koaličnú vládu, ktorá sa vzápätí rozpadla. Ani nasledujúcej Museveniho vláde sa nepodarilo ukončiť občiansku vojnu trvajúcu od roku [[1979]]. |
V júli [[1985]] bol [[Milton Obote]] zvrhnutý vojenským pučom s odôvodnením, že jeho režim bol nehumánny a skorumpovaný. Roku [[1986]] sa moci chopil vodca pučistov [[Yoweri Museveni]]. Zostavil koaličnú vládu, ktorá sa vzápätí rozpadla. Ani nasledujúcej Museveniho vláde sa nepodarilo ukončiť občiansku vojnu trvajúcu od roku [[1979]]. |
||
V júli [[1990]] |
V júli [[1990]] vznikla možnosť ukončenia občianskej vojny v krajine tým, že vláda podpísala mierovú zmluvu s povstaleckým ''Ugandským vlasteneckým hnutím''. Vývoj v roku [[1991]] však k skončeniu konfliktu neviedol. V prvých priamych prezidentských voľbách zvíťazil doterajší prezident [[Yoweri Museveni]]. |
||
== Geografia == |
== Geografia == |
||
[[Súbor:Uganda Topography.png|náhľad|Topografická mapa Ugandy]] |
[[Súbor:Uganda Topography.png|náhľad|Topografická mapa Ugandy]] |
||
Napriek tomu že je Uganda vnútrozemský štát, tak má prístup k niekoľkým veľkým vodným plochám, ako je [[Viktóriino jazero]], [[Albertovo jazero]], jazero [[Kyoga]] a [[Edwardovo jazero]]. Uganda sa rozkladá na plošine s priemernou nadmorskou výškou okolo 900 |
Napriek tomu že je Uganda vnútrozemský štát, tak má prístup k niekoľkým veľkým vodným plochám, ako je [[Viktóriino jazero]], [[Albertovo jazero]], jazero [[Kyoga]] a [[Edwardovo jazero]]. Uganda sa rozkladá na plošine s priemernou nadmorskou výškou okolo {{m|900|m}}. Prevažuje tu tropické podnebie, ktoré sa však v rôznych častiach krajiny trocha odlišuje. Súčasťou Ugandy sú aj niektoré pobrežné ostrovy vo [[Viktóriino jazero|Viktóriinom jazere]]. Najdôležitejšie mestá sa nachádzajú na juhu pri Viktóriinom jazere. Tu sa nachádza [[Kampala]] aj blízke mesto [[Entebbe]]. |
||
Uganda sa člení na 70 |
Uganda sa člení na 70 dištriktov, formálne zoskupených do 4 oblastí: ''Centrálna, Severná, Východná'' a ''Západná''. Dištrikty sú väčšinou pomenované podľa svojho správneho centra. |
||
== Rastlinstvo == |
|||
Na juhu Ugandy sú dažďové pralesy, ale väčšia časť už bola vyklčovaná a premenená na ornú pôdu. Strednú a severnú Ugandu pokrývajú rozsiahle savany a savanové lesy. Na vysokých svahoch západných vrchov rastú zvláštne rastliny, napríklad obrovské lobelky, starček a stromovitý vres. |
|||
== Obyvateľstvo == |
== Obyvateľstvo == |
||
[[Súbor:Ugandan children.jpg|náhľad|Ugandské deti]] |
[[Súbor:Ugandan children.jpg|náhľad|Ugandské deti]] |
||
=== Etnické a jazykové zloženie, gramotnosť === |
=== Etnické a jazykové zloženie, gramotnosť === |
||
Uganda je vlasťou mnoho rôznych [[etnická skupina|etnických skupín]], z ktorých žiadna nemá väčšinu. Najpočetnejšie sú kmene ''Ganda'' a ''Karamodžong''. Hovorí sa tu približne 40 rôznymi jazykmi. Po osamostatnení Ugandy sa stala [[angličtina]] úradným jazykom. Jazykom s najvyšším počtom hovoriacich je [[luganda]], ktorým sa hovorí v [[Buganda|Bugande]]. Druhým úradným jazykom Ugandy je [[swahilčina]], ktorá sa veľa využíva predovšetkým v obchode. Na [[Afrika|africké]] pomery je tu [[gramotnosť]] pomerne vysoká |
Uganda je vlasťou mnoho rôznych [[etnická skupina|etnických skupín]], z ktorých žiadna nemá väčšinu. Najpočetnejšie sú kmene ''Ganda'' a ''Karamodžong''. Hovorí sa tu približne 40 rôznymi jazykmi. Po osamostatnení Ugandy sa stala [[angličtina]] úradným jazykom. Jazykom s najvyšším počtom hovoriacich je [[luganda]], ktorým sa hovorí v [[Buganda|Bugande]]. Druhým úradným jazykom Ugandy je [[swahilčina]], ktorá sa veľa využíva predovšetkým v obchode. Na [[Afrika|africké]] pomery je tu [[gramotnosť]] pomerne vysoká – 69,9 %. |
||
=== Náboženstvo === |
=== Náboženstvo === |
||
[[Kresťanstvo]] a [[Islam]] sa v Ugande začali šíriť v 60. rokoch [[19. storočia]], kedy sem po prvýkrát dorazili misionári oboch vyznaní, snažiaci sa vnútiť svoje náboženstvo bugandskému kráľovi. V súčasnosti vyzerá náboženské zloženie [[obyvateľstvo|obyvateľstva]] následovne: 33% [[katolíci]], a 33% [[protestant]]i, 16% [[moslim]]ovia a 18% rôzne domorodé viery. |
[[Kresťanstvo]] a [[Islam]] sa v Ugande začali šíriť v 60. rokoch [[19. storočia]], kedy sem po prvýkrát dorazili misionári oboch vyznaní, snažiaci sa vnútiť svoje náboženstvo bugandskému kráľovi. V súčasnosti vyzerá náboženské zloženie [[obyvateľstvo|obyvateľstva]] následovne: 33 % [[katolíci]], a 33 % [[protestant]]i, 16 % [[moslim]]ovia a 18 % rôzne domorodé viery. |
||
Podľa [[Štatistika|štatistiky]] z roku 2014 je [[Náboženstvo|náboženská]] príslušnosť v Ugande nasledovná: [[Protestantizmus|protestantské cirkvi]] 45,1% ([[Anglikanizmus|anglikáni]] 32%, [[Letničné hnutie|letniční]] a [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikáli]] 11,1%, [[Adventizmus|adventisti]] 1,7%, [[Baptizmus|baptisti]] 0,3%), [[Latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]] 39,3%, [[Islam|moslimovia]] 13,7%, ďalšie náboženstvo 1,6%, bez vyznania 0,3%.<ref>{{Citácia knihy|titul=Uganda|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/uganda/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2022-10-12|jazyk=en}}</ref> V Ugande je uzákonená sloboda náboženského vyznania, ale predpokladá sa, že náboženstvo je štátom registrované.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Uganda|url=http://www.state.gov/g/drl/rls/irf/2009/127261.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2009-11-30|dátum prístupu=2022-10-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20091130031900/http://www.state.gov/g/drl/rls/irf/2009/127261.htm|dátum archivácie=2009-11-30}}</ref> Medzi ďalšie menej zastúpené cirkvi patria [[Jehovovi svedkovia]], [[Cirkev Ježiša Krista Svätých posledných dní v Ugande]], [[pentekostalizmus]], [[Branhamizmus|branhamisti]], reformovaní [[Presbyterianizmus|presbyteriáni]] v Ugande, [[kvakeri]] a ďalší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Havelka|meno=Ondřej|titul=Křesťanství v Africe: tři fáze christianizace a specifika africké teologie a spirituality|periodikum=Theologická revue|dátum=2022|ročník=92|číslo=3|strany=291-309|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> Mnoho ugandských kresťanov vyznáva zároveň niektoré z tradičných náboženstiev ([[viacpočetná náboženská identita]]), prípadne ich [[synkretizmus]].<ref name=":0" /> |
|||
==== Masová vražda ==== |
|||
17.3.2000 prišlo najmenej 530 príslušníkov sekty Hnutie o obnovu desatora božích prikázaní o život pri požiari kostola v Kanunfu na juhozápade. Najprv sa predpokladala kolektívna samovražda, ale po obhliadke zostatkov v hromadnom hrobe sa zistilo, že šlo o násilný čin, ktorý spôsobil smrť až tisícom obetí, ktoré boli uškrtené, zabité alebo otrávené. |
|||
== Vírus Ebola == |
|||
V septembri 2000 prepukla v Gulu, severne od Kampaly, epidémia eboly, na ktorú do konca roka zomrelo vyše 200 ľudí. Zástupcovia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) síce vyhlásili v novembri, že majú epidémiu v celej zemi pod kontrolou, avšak lekári tvrdili, že smrteľná choroba môže kedykoľvek prepuknúť. Príčinou prepuknutia epidémie bol pravdepodobne tradičný spôsob pochovávania vo vidieckych oblastiach, pri ktorom zostáva zomrelý niekoľko dní nepochovaný, je umytý a pozostalí si na znak solidarity s ním dávajú ruky do nádoby s vodou v ktorej bol posmrtne umývaný. |
|||
== Politika == |
== Politika == |
||
[[Súbor:Yoweri Museveni.jpg|náhľad|left|[[Yoweri Museveni]] |
[[Súbor:Yoweri Museveni.jpg|náhľad|left|[[Yoweri Museveni]] – prezident Ugandy]] |
||
Od roku [[1995]] má krajina novú ústavu. V nej je zakotvená existencia jednokomorového ''Národného parlamentu (National Parliament)'' s 303 poslancami s päťročným funkčným obdobím, z ktorých 81 nominujú rôzne záujmové skupiny vrátane žien a ugandskej armády. Zvyšok (214 poslancov) je volených priamo. Podľa tejto ústavy bol tiež obmedzený vplyv [[prezident]]a a posilnený vplyv [[parlament]]u. Prezident je súčasne hlavou štátu aj vlády. Menuje predsedu vlády, ktorý mu pomáha pri plnení jeho úloh. |
Od roku [[1995]] má krajina novú ústavu. V nej je zakotvená existencia jednokomorového ''Národného parlamentu (National Parliament)'' s 303 poslancami s päťročným funkčným obdobím, z ktorých 81 nominujú rôzne záujmové skupiny vrátane žien a ugandskej armády. Zvyšok (214 poslancov) je volených priamo. Podľa tejto ústavy bol tiež obmedzený vplyv [[prezident]]a a posilnený vplyv [[parlament]]u. Prezident je súčasne hlavou štátu aj vlády. Menuje predsedu vlády, ktorý mu pomáha pri plnení jeho úloh. |
||
V snahe obmedziť sektárske násilie politických strán zaviedol súčasný prezident [[Yoweri Museveni]] po svojom nástupe do funkcie v roku [[1986]] zákaz ich politických aktivít. Politické strany síce aj naďalej existovali, ale nesmeli kandidovať vo voľbách, v ktorých sa volili len osobnosti (aj keď mohli byť členmi niektorej politickej strany). V referende konanom [[28. júla]] [[2005]] sa však hlasujúci vyslovili pre zrušenie tohoto 19-ročného zákazu. Rada |
V snahe obmedziť sektárske násilie politických strán zaviedol súčasný prezident [[Yoweri Museveni]] po svojom nástupe do funkcie v roku [[1986]] zákaz ich politických aktivít. Politické strany síce aj naďalej existovali, ale nesmeli kandidovať vo voľbách, v ktorých sa volili len osobnosti (aj keď mohli byť členmi niektorej politickej strany). V referende konanom [[28. júla]] [[2005]] sa však hlasujúci vyslovili pre zrušenie tohoto 19-ročného zákazu. Rada organizácií požaduje premenu Ugandy na federáciu. |
||
== Hospodárstvo == |
== Hospodárstvo == |
||
Nepokoje, ku ktorým dochádzalo v Ugande od 60. rokov ťažko poškodili hospodárstvo. V období stability v 90. rokoch sa začala ekonomická situácia zlepšovať, narušila ju však intervencia Ugandy v Kongu (1998). V poľnohospodárstve pracuje 80 % ľudí a sústreďuje sa v okolí Viktóriinho jazera. Na maloroľníckych statkoch pestujú formou naturálneho hospodárenia banány, proso a hľuzoviny. Na plantážach sa pestuje káva, bavlna, cukrová trstina a čaj. Chov hospodárskych zvierat prebieha na savanách v severnej časti krajiny. Na jazerách má význam rybolov. Nerastné suroviny sa ťažia v malom množstve (meď a iné rudy farebných kovov). Veľké zásoby vodnej energie sú nevyužité. W. Churchill nazval Ugandu perlou Afriky, pretože kedysi patrila medzi bohaté krajiny kontinentu. Miestnou menou je [[ugandský šiling]]. |
|||
[[HDP]] v 90. rokoch minulého storočia mierne rástol (až k 400 [[USD]] na hlavu), napriek tomu je však krajina veľmi chudobná. Akémukoľvek rastu navyše bráni epidémia [[HIV]], pretože v Ugande je asi 2 miliónov ľudí nakazených, navyše práve v tejto krajine bol vírus objavený. Krajina vyváža [[káva|kávu]] a dováža potraviny. Miestnou menou je [[ugandský šiling]]. |
|||
=== Poskytnutie pomoci === |
|||
V máji 2000 oznámil Medzinárodný menový fond (IWF) a Svetová banka, že poskytnú v rámci programu HIPC (Heavily Indepted Poor Countries) Ugande pomoc vo výške 1,3 miliardy USD. Museveniho reformná ekonomická politika vzhľadom na usporiadanie rozpočtu v prospech vzdelania a zdravotníctva je považovaná za príkladnú. Toto rozhodnutie oboch finančných ústavov bolo najprv ostro kritizované najmä USA, pretože Ugandský prezident Yoweri Museveni si kúpil drahé lietadlo pre svoju potrebu, ten však uistil, že lietadlo bolo financované z úspor určených na obranu a sociálne výdavky tým nebudú ukrátené. |
|||
== Národné parky == |
|||
=== Kidepo Valley National Park === |
|||
Rozprestiera sa v severovýchodnej časti krajiny, medzi hranicami Ugandy s Keňou a Sudánom. Má rozlohu {{km2|1442}}, a rozsah nadmorskej výšky územia je od {{mnm|914}}do {{mnm|2750}} Park obsahuje 2 rieky Kidepo a Narus, ktoré však obe v období sucha vysychajú a nechávajú len jazierka, ktoré pomáhajú prežiť divej zveri. Park je domovom pre vyše 77 druhov cicavcov a 475 druhov vtáctva. Za národný park bol vyhlásený v r. 1962 |
|||
=== Queen Elizabeth National Park === |
|||
Je najväčšou turistickou atrakciou Ugandy. Má rozlohu {{km2|1978}} a ponúka škálu rôznych ekosystémov, ako rozľahlé savany, vlhké, tienisté lesy, jazerá, úrodné mokrade. Rozsah nadmorskej výšky je od {{mnm|910}} do {{mnm|1350}} Park je domovom 10 druhom primátov, zahŕňajúc šimpanzov, ďalších viac ako 95 druhov cicavcov a vyše 600 druhov vtáctva. Prechádza ním aj rovník, monumenty na oboch stranách označujú miesto, kadiaľ rovník pretína územie parku. Bol založený v roku 1952 ako Kazinga National park a o 2 roky neskôr premenovaný na Queen Elizabeth National Park na pamiatku návštevy kráľovnej Alžbety. |
|||
=== Lake Mburo National Park === |
|||
Má rozlohu {{km2|370}} a rozprestiera sa v nadmorskej výške 1 220 – {{mnm|1828}} Park je domovom pre 350 rôznych druhov vtákov taktiež ako 68 druhov cicavcov, vrátane zebier, byvolov, leopardov a v jazere sa nachádzajú krokodíly a cez 300 hrochov. 20 % z výťažku ziskov národného parku putuje na podporu projektov miestnej komunity ako sú kliniky alebo školy. |
|||
=== Mgahinga Gorilla National Park === |
|||
Má rozlohu {{km2|33.7}}, čo z neho robí najmenší národný park Ugandy. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 2 227 – {{mnm|4127}} Park bol vytvorený kvôli zachráneniu vzácneho ohrozeného druhu horských goríl a ich lesov. Ako národný park je územie deklarované od r. 1991. |
|||
=== Ziwa Rhino Sanctuary === |
|||
Nachádza sa {{km|176|m}} od Kampaly v Nakasongole. Je domovom jediných divožijúcich nosorožcov v Ugande. |
|||
=== Semuliki National Park === |
|||
Má rozlohu {{km2|220}} a rozsah nadmorskej výšky je 670 – {{mnm|760}} Je domovom 441 zaznamenaných druhov vtákov a 53 druhov cicavcov, vrátane slonov, levov, byvolov, či hrochov. Semuliki Forest Reserve bola založená v roku 1932, status národného parku získala v roku 1993. |
|||
=== Murchison Falls National Park === |
|||
Má rozlohu {{km2|3840}}. Je to jeden z prvých národných parkov v Ugande bol založený už v roku 1952. Park je polený Viktóriiným Nílom, ktorý padá {{m|45|m}} skalnou stenou čím vytvára Murchisonove vodopády (Murchison Falls). Je tu veľké množstvo krokodílov, hrochov a vodného vtáctva – park je domovom celkom 76 druhom divej zveri. Známymi návštevníkmi tohto národného parku sú napríklad Winston Churchill, Theodor Roosevelt, či Ernest Hemingway. |
|||
=== Rwenzori Mountains National Park === |
|||
Má rozlohu {{km2|996}} – najvyšší bod je vo výške {{mnm|5109}} (Mt. Stanley´s Margherita Peak), čo je tretí najvyšší bod v Afrike. Najstaršia osoba, ktorá tento bod dosiahla bola Beryl Parková v roku 2010, kedy mala 78 rokov. Park je domovom 70 druhov cicavcov a 217 druhov vtákov, ako aj niektorým svetovo najzriedkavejším rastlinám. Je to aj svetovo známa oblasť vyhľadávaná horolezcami. Je zapísaná v zozname prírodných pamiatok UNESCO. |
|||
=== Bwindi Impenetrable National Park === |
|||
Má rozlohu {{km2|321}} a nadmorskú výšku od 1 160 do {{mnm|2607}} Leží na juhozápade Ugandy a svahy hôr sú pokryté jednými z najstarších a biologicky najrozmanitejších lesov v Ugande, ktoré sa datujú už pred 25 000 rokmi a ukrývajú takmer 400 druhov rastlín. Známejšie pre tieto lesy je však to, že chránia 320 horských goríl, čo je zhruba polovica ich celkovej svetovej populácie. Biologicky rozmanitý región tiež chráni vyše 120 druhov zveri a okolo 350 druhov vtáctva. Ako národný park je od roku 1991 a v roku 1994 je zapísaná aj v zozname prírodných pamiatok UNESCO. |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{ |
{{Projekt|commonscat=Uganda}} |
||
== Zdroj == |
|||
*Magula, A.- Mari, L.- Tolmáči, L.- Tolmáčiová, T. (2004):Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Plus, s.r.o., |
|||
*Lye, K.: Svet do vrecka od A do Z, OTTOVO nakladatelství- CESTY. Praha, |
|||
*Zubriczký G : Geografia štátov sveta (2009), MAPA Slovakia Plus, s.r.o. s 254 |
|||
== Externé odkazy == |
|||
http://www.ugandawildlife.org/explore-our-parks {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130403024740/http://www.ugandawildlife.org/explore-our-parks |date=2013-04-03 }} (v angličtine) |
|||
Uganda Parks [https://www.ugandaparks.com/ http://www.ugandaparks.com/] (v angličtine) |
|||
Ziwa Rhino Sanctuary - http://www.ziwarhino.com/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130422164221/http://ziwarhino.com/ |date=2013-04-22 }} (v angličtine) |
|||
Guide to Uganda |
|||
[https://www.guidetouganda.com/ http://www.guidetouganda.com/] (v angličtine) |
|||
{{Africká únia}} |
{{Africká únia}} |
||
{{Afrika}} |
{{Afrika}} |
||
{{WTO}} |
{{WTO}} |
||
[[Kategória:Uganda| ]] |
|||
[[Kategória:Členovia AÚ]] |
[[Kategória:Členovia AÚ]] |
||
[[Kategória:Členovia Commonwealthu]] |
[[Kategória:Členovia Commonwealthu]] |
||
[[Kategória:Členovia OSN]] |
[[Kategória:Členovia OSN]] |
||
[[Kategória:Štáty v Afrike]] |
[[Kategória:Štáty v Afrike]] |
||
[[Kategória:Uganda| ]] |
|||
[[ace:Uganda]] |
|||
[[af:Uganda]] |
|||
[[als:Uganda]] |
|||
[[am:ዩጋንዳ]] |
|||
[[an:Uganda]] |
|||
[[ang:Uganda]] |
|||
[[ar:أوغندا]] |
|||
[[arz:اوجاندا]] |
|||
[[ast:Uganda]] |
|||
[[az:Uqanda]] |
|||
[[bat-smg:Uganda]] |
|||
[[bcl:Uganda]] |
|||
[[be:Уганда]] |
|||
[[be-x-old:Уганда]] |
|||
[[bg:Уганда]] |
|||
[[bm:Uganda]] |
|||
[[bn:উগান্ডা]] |
|||
[[bo:ཨུ་གན་ད།]] |
|||
[[bpy:উগান্ডা]] |
|||
[[br:Ouganda]] |
|||
[[bs:Uganda]] |
|||
[[ca:Uganda]] |
|||
[[ceb:Uganda]] |
|||
[[ckb:ئوگاندا]] |
|||
[[crh:Uganda]] |
|||
[[cs:Uganda]] |
|||
[[cv:Уганда]] |
|||
[[cy:Uganda]] |
|||
[[da:Uganda]] |
|||
[[de:Uganda]] |
|||
[[diq:Uganda]] |
|||
[[dsb:Uganda]] |
|||
[[dv:ޔުގެންޑާ]] |
|||
[[ee:Uganda]] |
|||
[[el:Ουγκάντα]] |
|||
[[en:Uganda]] |
|||
[[eo:Ugando]] |
|||
[[es:Uganda]] |
|||
[[et:Uganda]] |
|||
[[eu:Uganda]] |
|||
[[ext:Uganda]] |
|||
[[fa:اوگاندا]] |
|||
[[fi:Uganda]] |
|||
[[fiu-vro:Uganda]] |
|||
[[fo:Uganda]] |
|||
[[fr:Ouganda]] |
|||
[[frp:Oganda]] |
|||
[[fy:Uganda]] |
|||
[[ga:Uganda]] |
|||
[[gag:Uganda]] |
|||
[[gd:Uganda]] |
|||
[[gl:Uganda]] |
|||
[[gv:Ooganda]] |
|||
[[ha:Uganda]] |
|||
[[he:אוגנדה]] |
|||
[[hi:युगाण्डा]] |
|||
[[hif:Uganda]] |
|||
[[hr:Uganda]] |
|||
[[hsb:Uganda]] |
|||
[[ht:Ouganda]] |
|||
[[hu:Uganda]] |
|||
[[hy:Ուգանդա]] |
|||
[[ia:Uganda]] |
|||
[[id:Uganda]] |
|||
[[ie:Uganda]] |
|||
[[ilo:Uganda]] |
|||
[[io:Uganda]] |
|||
[[is:Úganda]] |
|||
[[it:Uganda]] |
|||
[[ja:ウガンダ]] |
|||
[[jbo:ugandas]] |
|||
[[jv:Uganda]] |
|||
[[ka:უგანდა]] |
|||
[[kaa:Uganda]] |
|||
[[kg:Uganda]] |
|||
[[ki:Uganda]] |
|||
[[kk:Ұғанда]] |
|||
[[kl:Uganda]] |
|||
[[kn:ಉಗಾಂಡ]] |
|||
[[ko:우간다]] |
|||
[[ku:Ûganda]] |
|||
[[kw:Ouganda]] |
|||
[[la:Uganda]] |
|||
[[lb:Uganda]] |
|||
[[lez:Уганда]] |
|||
[[lg:Yuganda]] |
|||
[[li:Oeganda]] |
|||
[[lij:Uganda]] |
|||
[[lmo:Uganda]] |
|||
[[ln:Uganda]] |
|||
[[lt:Uganda]] |
|||
[[lv:Uganda]] |
|||
[[mhr:Уганде]] |
|||
[[mi:Ukānga]] |
|||
[[mk:Уганда]] |
|||
[[ml:ഉഗാണ്ട]] |
|||
[[mn:Уганда]] |
|||
[[mr:युगांडा]] |
|||
[[mrj:Уганда]] |
|||
[[ms:Uganda]] |
|||
[[mt:Uganda]] |
|||
[[my:ယူဂန်းဒါးနိုင်ငံ]] |
|||
[[mzn:اوگاندا]] |
|||
[[nah:Uganda]] |
|||
[[nds:Uganda]] |
|||
[[nl:Oeganda]] |
|||
[[nn:Uganda]] |
|||
[[no:Uganda]] |
|||
[[nov:Uganda]] |
|||
[[nso:Uganda]] |
|||
[[nv:Yogénda]] |
|||
[[oc:Oganda]] |
|||
[[or:ଉଗାଣ୍ଡା]] |
|||
[[os:Угандæ]] |
|||
[[pa:ਯੁਗਾੰਡਾ]] |
|||
[[pam:Uganda]] |
|||
[[pap:Uganda]] |
|||
[[pih:Yuganda]] |
|||
[[pl:Uganda]] |
|||
[[pms:Uganda]] |
|||
[[pnb:یوگنڈا]] |
|||
[[pt:Uganda]] |
|||
[[qu:Uganda]] |
|||
[[rm:Uganda]] |
|||
[[ro:Uganda]] |
|||
[[ru:Уганда]] |
|||
[[rw:Ubugande]] |
|||
[[sah:Уганда]] |
|||
[[sc:Uganda]] |
|||
[[scn:Uganna]] |
|||
[[sco:Uganda]] |
|||
[[se:Uganda]] |
|||
[[sg:Ugandäa]] |
|||
[[sh:Uganda]] |
|||
[[simple:Uganda]] |
|||
[[sl:Uganda]] |
|||
[[so:Yugandha]] |
|||
[[sq:Uganda]] |
|||
[[sr:Уганда]] |
|||
[[ss:IBuganda]] |
|||
[[stq:Uganda]] |
|||
[[su:Uganda]] |
|||
[[sv:Uganda]] |
|||
[[sw:Uganda]] |
|||
[[szl:Uganda]] |
|||
[[ta:உகாண்டா]] |
|||
[[te:ఉగాండా]] |
|||
[[tg:Уганда]] |
|||
[[th:ประเทศยูกันดา]] |
|||
[[tk:Uganda]] |
|||
[[tl:Uganda]] |
|||
[[tr:Uganda]] |
|||
[[ts:Uganda]] |
|||
[[tt:Уганда]] |
|||
[[ug:ئۇگاندا]] |
|||
[[uk:Уганда]] |
|||
[[ur:یوگنڈا]] |
|||
[[uz:Uganda]] |
|||
[[vec:Uganda]] |
|||
[[vi:Uganda]] |
|||
[[vo:Lugandayän]] |
|||
[[war:Uganda]] |
|||
[[wo:Ugandaa]] |
|||
[[xal:Угандин Орн]] |
|||
[[yi:אוגאנדע]] |
|||
[[yo:Ùgándà]] |
|||
[[zh:乌干达]] |
|||
[[zh-min-nan:Uganda]] |
|||
[[zh-yue:烏干達]] |
|||
[[zu:IYuganda]] |
|||
Aktuálna revízia z 22:52, 8. február 2024
| Ugandská republika | |||||
| |||||
| Národné motto: For God and My Country (Bohu a mojej krajine) | |||||
| Štátna hymna: Oh Uganda, Land of Beauty (Ó Uganda, krajina krásy, a ugandského komanda) | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Republic of Uganda | ||||
| • krátky | Uganda | ||||
| Hlavné mesto | Kampala 0°19′ s.š. 32°35′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Kampala | ||||
| Úradné jazyky | angličtina, swahilčina
| ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
poloprezidentská republika Yoweri Museveni Robinah Nabbanja | ||||
| Vznik | 9. október 1962 | ||||
| Susedia | Južný Sudán, Keňa, Tanzánia, Rwanda, Kongo (býv. Zair) | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
241 038 km² (79.) km² (15,39 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2023) • sčítanie (2014) • hustota (2023) |
47,729,952 [1] (35.) 34 634 650 157,1/km² (?.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2017 26 391 mil. $ (?.) 2 352 $ (?.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2015) | 0,493 (163.) – nízky | ||||
| Mena | ugandský šiling (UGX) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
EAT (UTC+3) bez zmeny (UTC+3) | ||||
| Medzinárodný kód | UGA / UG | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | EAU | ||||
| Internetová doména | .ug | ||||
| Smerové telefónne číslo | +256 | ||||
Súradnice: 1°17′S 32°23′V / 1,28°S 32,39°V
Uganda, dlhý tvar Ugandská republika, je prezidentská republika, nachádzajúca sa vo východnej Afrike, ktorá hraničí s Južným Sudánom na severe, s Keňou na východe, s Demokratickou republikou Kongo na západe, s Rwandou na juhozápade a s Tanzániou na juhu. Súčasťou Ugandy je aj nezanedbateľná časť Viktóriinho jazera, ktorým tiež prechádzajú hranice s Keňou a Tanzániou. Uganda má rozlohu 241 038 km² a žije tu viac ako 30 miliónov ľudí (2014). Z toho 50% sú deti do 14 rokov. Názov Ugandy je odvodený z názvu tradičného kráľovstva Buganda, ktorého súčasťou je južná časť krajiny vrátane hlavného mesta Kampala.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Uganda, ktorá bola do roku 1962 britským protektorátom, je podľa ústavy z roku 1967 republikou v čele s prezidentom v rámci Britského spoločenstva. V 16. – 17. storočí prenikli do Ugandy kmene Himov a podmanili si pôvodné obyvateľstvo nazývané Bantuovia. Na konci 17. storočia sa na území ovládanom kmeňmi Himov vytvorili štáty Buganda, Toro, Buňoro a Ankole. Najvýznamnejší z nich, štát Buganda, dosiahol vrcholu moci za vlády kráľa Mutesa I. v rokoch 1860 – 1884. Došlo k rozšíreniu obchodu s Arábiou, do krajiny prichádzali kresťanskí misionári a vznikla pravidelná armáda. Po smrti Mutesa I. došlo k mocenským bojom medzi katolíckymi, protestantskými a moslimskými skupinami, ktoré reprezentovali cudzie záujmy. Keď sa Spojené kráľovstvo a Nemecko roku 1890 tzv. helgolandskou zmluvou dohodli o rozdelení záujmov vo východnej Afrike, pripadlo toto územie Spojenému kráľovstvu. Roku 1896 vyhlásilo Spojené kráľovstvo protektorát Uganda. Po roku 1900 do Ugandy zosilnelo prisťahovalectvo Indov, ktorí spočiatku pracovali na stavbe železníc, neskôr zaujali vedúce pozície v obchodovaní.
Cesta k dosiahnutiu nezávislosti
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci národne oslobodeneckého hnutia za získanie nezávislosti vystúpil roku 1953 kráľ Mutesa II. s prehnanými požiadavkami. Spojené kráľovstvo vyhlásilo výnimočný stav a kráľa z krajiny vyhostila. Roku 1955 ho znovu akceptovala. Roku 1960 vystúpila Buganda z protektorátu, ale stretla sa s odporom hospodársky slabších provincií protektorátu. V roku 1962 vyhlásila Uganda nezávislosť a stala sa monarchiou v čele s britskou kráľovnou Alžbetou II. Ministerským predsedom sa stal Milton Obote. Roku 1963 bola vyhlásená republika v čele s prezidentom-kráľom Mutesaom II. – komplikovaný štátny útvar spojujúci monarchiu s republikou a unitárny štát so spolkovým. Roku 1966 previedol ministerský predseda Obote, sledujúci prosocialistický kurz, štátny prevrat a prevzal úrad prezidenta. Podľa ústavy z roku 1967 sa Uganda stala jednotným štátom v čele s prezidentom.
Vzostup a pád Idiho Amina
[upraviť | upraviť zdroj]Roku 1971 sa po vojenskom prevrate stal prezidentom generálmajor Idi Amin Dada, vrchný veliteľ ozbrojených síl. Ústava bola zrušená, politické strany zakázané. Obote utiekol do susednej Tanzánie.
Roku 1972 vypukli ozbrojené zrážky medzi Ugandou a Tanzániou, ktoré údajne podporovali Oboteho priaznivci. V roku 1972 vyhostil Idi Amin z krajiny všetkých Ázijčanov s britským štátnym občianstvom. Do roku 1973 ich opustilo Ugandu viac než 40 000. Potom boli všetky podniky patriace Britom zoštátnené. Hospodárstvo štátu sa postupne rozpadalo. K hospodárskemu úpadku prispeli aj konflikty so susednými krajinami, predovšetkým s Keňou. Teror Idiho Amina si vyžiadal na 300 000 obetí. Spojené kráľovstvo na protest prerušila roku 1976 s Ugandou diplomatické styky.
Roku 1978 vpadli ugandské vojská do Tanzánie, o rok neskôr dobyla tanzánska armáda a exilový ugandskí politici Entebbe a Kampalu a po úteku Idiho Amina bola zostavená dočasná vláda pod vedením Yusufa Lulea. Roku 1980 prevzala moc vojenská komisia pod vedením Paula Muwanga. V parlamentných voľbách toho istého roku zvíťazil bývalý prezident Milton Obote a znovu sa stal prezidentom (jeho víťazstvo je považované za sporné). Vnútropolitickú situáciu destabilizovali boje medzi vládnucimi jednotkami a jednotkami hnutia odporu proti režimu Oboteho.
V júli 1985 bol Milton Obote zvrhnutý vojenským pučom s odôvodnením, že jeho režim bol nehumánny a skorumpovaný. Roku 1986 sa moci chopil vodca pučistov Yoweri Museveni. Zostavil koaličnú vládu, ktorá sa vzápätí rozpadla. Ani nasledujúcej Museveniho vláde sa nepodarilo ukončiť občiansku vojnu trvajúcu od roku 1979.
V júli 1990 vznikla možnosť ukončenia občianskej vojny v krajine tým, že vláda podpísala mierovú zmluvu s povstaleckým Ugandským vlasteneckým hnutím. Vývoj v roku 1991 však k skončeniu konfliktu neviedol. V prvých priamych prezidentských voľbách zvíťazil doterajší prezident Yoweri Museveni.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]
Napriek tomu že je Uganda vnútrozemský štát, tak má prístup k niekoľkým veľkým vodným plochám, ako je Viktóriino jazero, Albertovo jazero, jazero Kyoga a Edwardovo jazero. Uganda sa rozkladá na plošine s priemernou nadmorskou výškou okolo 900 m. Prevažuje tu tropické podnebie, ktoré sa však v rôznych častiach krajiny trocha odlišuje. Súčasťou Ugandy sú aj niektoré pobrežné ostrovy vo Viktóriinom jazere. Najdôležitejšie mestá sa nachádzajú na juhu pri Viktóriinom jazere. Tu sa nachádza Kampala aj blízke mesto Entebbe.
Uganda sa člení na 70 dištriktov, formálne zoskupených do 4 oblastí: Centrálna, Severná, Východná a Západná. Dištrikty sú väčšinou pomenované podľa svojho správneho centra.
Rastlinstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Na juhu Ugandy sú dažďové pralesy, ale väčšia časť už bola vyklčovaná a premenená na ornú pôdu. Strednú a severnú Ugandu pokrývajú rozsiahle savany a savanové lesy. Na vysokých svahoch západných vrchov rastú zvláštne rastliny, napríklad obrovské lobelky, starček a stromovitý vres.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]
Etnické a jazykové zloženie, gramotnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Uganda je vlasťou mnoho rôznych etnických skupín, z ktorých žiadna nemá väčšinu. Najpočetnejšie sú kmene Ganda a Karamodžong. Hovorí sa tu približne 40 rôznymi jazykmi. Po osamostatnení Ugandy sa stala angličtina úradným jazykom. Jazykom s najvyšším počtom hovoriacich je luganda, ktorým sa hovorí v Bugande. Druhým úradným jazykom Ugandy je swahilčina, ktorá sa veľa využíva predovšetkým v obchode. Na africké pomery je tu gramotnosť pomerne vysoká – 69,9 %.
Náboženstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Kresťanstvo a Islam sa v Ugande začali šíriť v 60. rokoch 19. storočia, kedy sem po prvýkrát dorazili misionári oboch vyznaní, snažiaci sa vnútiť svoje náboženstvo bugandskému kráľovi. V súčasnosti vyzerá náboženské zloženie obyvateľstva následovne: 33 % katolíci, a 33 % protestanti, 16 % moslimovia a 18 % rôzne domorodé viery.
Podľa štatistiky z roku 2014 je náboženská príslušnosť v Ugande nasledovná: protestantské cirkvi 45,1% (anglikáni 32%, letniční a evanjelikáli 11,1%, adventisti 1,7%, baptisti 0,3%), rímskokatolícka cirkev 39,3%, moslimovia 13,7%, ďalšie náboženstvo 1,6%, bez vyznania 0,3%.[2] V Ugande je uzákonená sloboda náboženského vyznania, ale predpokladá sa, že náboženstvo je štátom registrované.[3] Medzi ďalšie menej zastúpené cirkvi patria Jehovovi svedkovia, Cirkev Ježiša Krista Svätých posledných dní v Ugande, pentekostalizmus, branhamisti, reformovaní presbyteriáni v Ugande, kvakeri a ďalší.[4] Mnoho ugandských kresťanov vyznáva zároveň niektoré z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), prípadne ich synkretizmus.[3]
Masová vražda
[upraviť | upraviť zdroj]17.3.2000 prišlo najmenej 530 príslušníkov sekty Hnutie o obnovu desatora božích prikázaní o život pri požiari kostola v Kanunfu na juhozápade. Najprv sa predpokladala kolektívna samovražda, ale po obhliadke zostatkov v hromadnom hrobe sa zistilo, že šlo o násilný čin, ktorý spôsobil smrť až tisícom obetí, ktoré boli uškrtené, zabité alebo otrávené.
Vírus Ebola
[upraviť | upraviť zdroj]V septembri 2000 prepukla v Gulu, severne od Kampaly, epidémia eboly, na ktorú do konca roka zomrelo vyše 200 ľudí. Zástupcovia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) síce vyhlásili v novembri, že majú epidémiu v celej zemi pod kontrolou, avšak lekári tvrdili, že smrteľná choroba môže kedykoľvek prepuknúť. Príčinou prepuknutia epidémie bol pravdepodobne tradičný spôsob pochovávania vo vidieckych oblastiach, pri ktorom zostáva zomrelý niekoľko dní nepochovaný, je umytý a pozostalí si na znak solidarity s ním dávajú ruky do nádoby s vodou v ktorej bol posmrtne umývaný.
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 1995 má krajina novú ústavu. V nej je zakotvená existencia jednokomorového Národného parlamentu (National Parliament) s 303 poslancami s päťročným funkčným obdobím, z ktorých 81 nominujú rôzne záujmové skupiny vrátane žien a ugandskej armády. Zvyšok (214 poslancov) je volených priamo. Podľa tejto ústavy bol tiež obmedzený vplyv prezidenta a posilnený vplyv parlamentu. Prezident je súčasne hlavou štátu aj vlády. Menuje predsedu vlády, ktorý mu pomáha pri plnení jeho úloh.
V snahe obmedziť sektárske násilie politických strán zaviedol súčasný prezident Yoweri Museveni po svojom nástupe do funkcie v roku 1986 zákaz ich politických aktivít. Politické strany síce aj naďalej existovali, ale nesmeli kandidovať vo voľbách, v ktorých sa volili len osobnosti (aj keď mohli byť členmi niektorej politickej strany). V referende konanom 28. júla 2005 sa však hlasujúci vyslovili pre zrušenie tohoto 19-ročného zákazu. Rada organizácií požaduje premenu Ugandy na federáciu.
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Nepokoje, ku ktorým dochádzalo v Ugande od 60. rokov ťažko poškodili hospodárstvo. V období stability v 90. rokoch sa začala ekonomická situácia zlepšovať, narušila ju však intervencia Ugandy v Kongu (1998). V poľnohospodárstve pracuje 80 % ľudí a sústreďuje sa v okolí Viktóriinho jazera. Na maloroľníckych statkoch pestujú formou naturálneho hospodárenia banány, proso a hľuzoviny. Na plantážach sa pestuje káva, bavlna, cukrová trstina a čaj. Chov hospodárskych zvierat prebieha na savanách v severnej časti krajiny. Na jazerách má význam rybolov. Nerastné suroviny sa ťažia v malom množstve (meď a iné rudy farebných kovov). Veľké zásoby vodnej energie sú nevyužité. W. Churchill nazval Ugandu perlou Afriky, pretože kedysi patrila medzi bohaté krajiny kontinentu. Miestnou menou je ugandský šiling.
Poskytnutie pomoci
[upraviť | upraviť zdroj]V máji 2000 oznámil Medzinárodný menový fond (IWF) a Svetová banka, že poskytnú v rámci programu HIPC (Heavily Indepted Poor Countries) Ugande pomoc vo výške 1,3 miliardy USD. Museveniho reformná ekonomická politika vzhľadom na usporiadanie rozpočtu v prospech vzdelania a zdravotníctva je považovaná za príkladnú. Toto rozhodnutie oboch finančných ústavov bolo najprv ostro kritizované najmä USA, pretože Ugandský prezident Yoweri Museveni si kúpil drahé lietadlo pre svoju potrebu, ten však uistil, že lietadlo bolo financované z úspor určených na obranu a sociálne výdavky tým nebudú ukrátené.
Národné parky
[upraviť | upraviť zdroj]Kidepo Valley National Park
[upraviť | upraviť zdroj]Rozprestiera sa v severovýchodnej časti krajiny, medzi hranicami Ugandy s Keňou a Sudánom. Má rozlohu 1 442 km², a rozsah nadmorskej výšky územia je od 914 m n. m.do 2 750 m n. m. Park obsahuje 2 rieky Kidepo a Narus, ktoré však obe v období sucha vysychajú a nechávajú len jazierka, ktoré pomáhajú prežiť divej zveri. Park je domovom pre vyše 77 druhov cicavcov a 475 druhov vtáctva. Za národný park bol vyhlásený v r. 1962
Queen Elizabeth National Park
[upraviť | upraviť zdroj]Je najväčšou turistickou atrakciou Ugandy. Má rozlohu 1 978 km² a ponúka škálu rôznych ekosystémov, ako rozľahlé savany, vlhké, tienisté lesy, jazerá, úrodné mokrade. Rozsah nadmorskej výšky je od 910 m n. m. do 1 350 m n. m. Park je domovom 10 druhom primátov, zahŕňajúc šimpanzov, ďalších viac ako 95 druhov cicavcov a vyše 600 druhov vtáctva. Prechádza ním aj rovník, monumenty na oboch stranách označujú miesto, kadiaľ rovník pretína územie parku. Bol založený v roku 1952 ako Kazinga National park a o 2 roky neskôr premenovaný na Queen Elizabeth National Park na pamiatku návštevy kráľovnej Alžbety.
Lake Mburo National Park
[upraviť | upraviť zdroj]Má rozlohu 370 km² a rozprestiera sa v nadmorskej výške 1 220 – 1 828 m n. m. Park je domovom pre 350 rôznych druhov vtákov taktiež ako 68 druhov cicavcov, vrátane zebier, byvolov, leopardov a v jazere sa nachádzajú krokodíly a cez 300 hrochov. 20 % z výťažku ziskov národného parku putuje na podporu projektov miestnej komunity ako sú kliniky alebo školy.
Mgahinga Gorilla National Park
[upraviť | upraviť zdroj]Má rozlohu 33,7 km², čo z neho robí najmenší národný park Ugandy. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 2 227 – 4 127 m n. m. Park bol vytvorený kvôli zachráneniu vzácneho ohrozeného druhu horských goríl a ich lesov. Ako národný park je územie deklarované od r. 1991.
Ziwa Rhino Sanctuary
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa 176 km od Kampaly v Nakasongole. Je domovom jediných divožijúcich nosorožcov v Ugande.
Semuliki National Park
[upraviť | upraviť zdroj]Má rozlohu 220 km² a rozsah nadmorskej výšky je 670 – 760 m n. m. Je domovom 441 zaznamenaných druhov vtákov a 53 druhov cicavcov, vrátane slonov, levov, byvolov, či hrochov. Semuliki Forest Reserve bola založená v roku 1932, status národného parku získala v roku 1993.
Murchison Falls National Park
[upraviť | upraviť zdroj]Má rozlohu 3 840 km². Je to jeden z prvých národných parkov v Ugande bol založený už v roku 1952. Park je polený Viktóriiným Nílom, ktorý padá 45 m skalnou stenou čím vytvára Murchisonove vodopády (Murchison Falls). Je tu veľké množstvo krokodílov, hrochov a vodného vtáctva – park je domovom celkom 76 druhom divej zveri. Známymi návštevníkmi tohto národného parku sú napríklad Winston Churchill, Theodor Roosevelt, či Ernest Hemingway.
Rwenzori Mountains National Park
[upraviť | upraviť zdroj]Má rozlohu 996 km² – najvyšší bod je vo výške 5 109 m n. m. (Mt. Stanley´s Margherita Peak), čo je tretí najvyšší bod v Afrike. Najstaršia osoba, ktorá tento bod dosiahla bola Beryl Parková v roku 2010, kedy mala 78 rokov. Park je domovom 70 druhov cicavcov a 217 druhov vtákov, ako aj niektorým svetovo najzriedkavejším rastlinám. Je to aj svetovo známa oblasť vyhľadávaná horolezcami. Je zapísaná v zozname prírodných pamiatok UNESCO.
Bwindi Impenetrable National Park
[upraviť | upraviť zdroj]Má rozlohu 321 km² a nadmorskú výšku od 1 160 do 2 607 m n. m. Leží na juhozápade Ugandy a svahy hôr sú pokryté jednými z najstarších a biologicky najrozmanitejších lesov v Ugande, ktoré sa datujú už pred 25 000 rokmi a ukrývajú takmer 400 druhov rastlín. Známejšie pre tieto lesy je však to, že chránia 320 horských goríl, čo je zhruba polovica ich celkovej svetovej populácie. Biologicky rozmanitý región tiež chráni vyše 120 druhov zveri a okolo 350 druhov vtáctva. Ako národný park je od roku 1991 a v roku 1994 je zapísaná aj v zozname prírodných pamiatok UNESCO.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uganda
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Magula, A.- Mari, L.- Tolmáči, L.- Tolmáčiová, T. (2004):Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Plus, s.r.o.,
- Lye, K.: Svet do vrecka od A do Z, OTTOVO nakladatelství- CESTY. Praha,
- Zubriczký G : Geografia štátov sveta (2009), MAPA Slovakia Plus, s.r.o. s 254
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]http://www.ugandawildlife.org/explore-our-parks Archivované 2013-04-03 na Wayback Machine (v angličtine)
Uganda Parks http://www.ugandaparks.com/ (v angličtine)
Ziwa Rhino Sanctuary - http://www.ziwarhino.com/ Archivované 2013-04-22 na Wayback Machine (v angličtine)
Guide to Uganda http://www.guidetouganda.com/ (v angličtine)
| Severná Afrika |  | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Južná Afrika | |||||||||
| Západná Afrika | |||||||||
| Východná Afrika | |||||||||
| Stredná Afrika | |||||||||
| Závislé územia |
| ||||||||
- ↑ https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/uganda/
- ↑ Uganda. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-10-12. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Uganda [online]. web.archive.org, 2009-11-30, [cit. 2022-10-19]. Dostupné online. Archivované 2009-11-30 z originálu.
- ↑ HAVELKA, Ondřej. Křesťanství v Africe: tři fáze christianizace a specifika africké teologie a spirituality. Theologická revue, 2022, roč. 92, čís. 3, s. 291-309.