Gregor Mendel

Gregor Johann Mendel
český prírodovedec a biológ, zakladateľ genetiky
Narodenie	20. júl 1822 Hynčice Česko
Úmrtie	6. január 1884 (61 rokov) Brno, Česko
Odkazy
Webstránka	mendelweb.org
Projekt Guttenberg	Gregor Mendel (plné texty diel autora)
Commons	Gregor Mendel
Biografický portál

Gregor Johann Mendel (* 20. júl 1822, Hynčice – † 6. január 1884, Brno) bol český prírodovedec a biológ nemeckej národnosti, opát augustiniánskeho kláštora v Brne, zakladateľ genetiky.

Životopis

Narodil sa v Hynčiciach (nem. Heinzendorf bei Odrau v Sliezsku v roľníckej rodine) Ako 21-ročný vstúpil do augustiniánskeho kláštora v Brne a ako mních dostal meno Gregor. V roku 1868 bol zvolený za opáta jeho kláštora a preláta. Zomrel po vážnej chorobe 6. januára 1884. Pochovaný je na brnianskom Ústrednom cintoríne v hrobke augustiniánov. Rekviem v kostole vtedy dirigoval mladý český hudobný skladateľ Leoš Janáček.

Mendel si pri rastlinách priekopnícky všímal jednotlivé znaky. Delil ich do párov, z ktorých sa v potomstve vyskytne vždy buď ten, alebo onen (princíp komplementarity). Sformuloval tri po ňom nazvané zákony dedičnosti. V nich naplno rozvinul pojmy ako dominantný a recesívny znak, faktory dedičnosti (gény) a ich alternatívne formy (alely). Preukázal, že rôzne znaky sa dedia nezávisle v konkrétnych číselných pomeroch. Mendelovi súčasníci spomedzi biológov jeho prácu ignorovali aj preto, že používal matematickú teóriu pravdepodobnosti, o ktorej nemali potuchy. Mendel si však veril. Odrážajú to slová na jeho pomníku: „Môj čas príde". Satisfakciu mu posmrtne v roku 1900 poskytli poprední biológovia – Carl Correns v Nemecku, Hugo de Vries v Holandsku a Erich von Tschermak-Seysenegg v Rakúsku. Jeho zákony dedičnosti potvrdili, prijali a ukázali, že platia pre rastliny aj pre živočíchy.

Pri výskumoch ho údajne sčasti motivovalo úsilie nájsť argumenty proti vtedy uverejnenej teórii evolúcie Charlesa Darwina (otvorenú diskusiu o evolúcii v rámci rímskokatolíckej cirkvi pripustil až pápež Pius XII. v roku 1951). Sám sa o evolúciu veľmi zaujímal, najmä o skoršie názory francúzskeho prírodovedca J. B. de Lamarcka, hoci zotrval pri teologickom pohľade na svet. Vzdelaní augustiniánski mnísi z jeho kláštora však názory Darwina a prvých evolucionistov darwinovskej školy kompetentne poznali a ich diela mali v knižnici.

Položil základy genetiky ako vednej disciplíny. Skúmal zákonitosti, spôsob a pravidlá dedenia jednotlivých znakov u organizmov, pri krížení hybridov (najmä hrachu Pisum sativum). Z kvantitatívneho hľadiska a na základe matematických a štatistických vyhodnotení pomerov u hybridov, ktoré získal v jednotlivých dcérskych generáciách, sa mu podarilo objaviť všeobecne platné pravidlá. Mendel krížil rastliny tak, že štetcom prenášal peľ na bliznu materského organizmu, z ktorého odstránil tyčinky, aby nenastalo samoopelenie. Aby ani hmyz dodatočne neopelil rastlinu, obalil kvet papierom alebo gázou. Pri svojich pokusoch používal dve dedičnosti: dedičnosť s úplnou dominanciou (dominantný gén úplne prevláda nad recesívnym génom) a dedičnosť s neúplnou dominanciou (dominantný gén úplne nepotlačí recesívny gén, a preto sa naraz objaví nový znak ako výsledok zmiešania obidvoch génov).

Mendelove zákony

Pokusy, ktoré vykonal Mendel s hrachom, a matematicko-štatistické vyhodnotenie výsledkov ho priviedli k niektorým zákonitostiam, ktoré sa v genetike označujú ako Mendelove zákony dedičnosti:

1. Zákon uniformity hybridov – všetci príslušníci prvej dcérskej generácie sú fenotypicky aj genotypicky rovnakí;
2. Zákon štiepenia znakov – keď sa krížia medzi sebou príslušníci prvej dcérskej generácie, zjavujú sa u ich potomkoch dominantné a recesívne znaky oboch rodičov;
3. Zákon o čistote gamét – pohlavné bunky hybrida zostávajú genotypicky čisté, nezmenené;
4. Zákon o nezávislej kombinácii génov – vlohy jedného páru sa voľne kombinujú a dedia nezávisle od vlôh iných párov.

Monohybridizmus

Keď Mendel krížil hrach s guľatými semenami s odrodami s hranatými semenami, v generácii F1 (prvá dcérska generácia) boli všetky jedince rovnaké. Keď skrížil príslušníkov generácie F1, dostal v generácii F2 (druhá dcérska generácia) väčšiu časť guľatých a menšiu časť hranatých semien. Pri veľkom počte krížencov zistil, že ich pomer bol 3:1.

Mendel ako meteorológ

Od roku 1862 až do svojej choroby robil Mendel veľmi kvalitné každodenné pozorovania pre Meteorologický ústav vo Viedni. Z trinástich Mendelových publikácií sa deväť týka meteorológie. Jeho meno nesie aj prvá česká stanica na Antarktíde. Okrem toho, že založil genetiku a definoval Mendelove zákony dedičnosti, svojimi prácami spoluzaložil ďalší vedný odbor – bioštatistiku.

Dielo

Versuche über Pflanzenhybriden, 1866.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Gregor Mendel
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gregor Mendel

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.