Sarajevo
Sarajevo | |||
mesto | |||
|
|||
Oficiálny názov: Sarajevo | |||
Štát | Bosna a Hercegovina | ||
---|---|---|---|
Región | Sarajevo | ||
Okres | Sarajevo | ||
Rieka | Bosna | ||
Nadmorská výška | 500 m n. m. | ||
Súradnice | 43°52′00″S 18°25′0″V / 43,86667°S 18,41667°V | ||
Rozloha | 141,5 km² (14 150 ha) | ||
Obyvateľstvo | 432 000 (2009) | ||
Hustota | 3 053 obyv./km² | ||
Starosta | Alija Behmen | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
Telefónna predvoľba | +387-33 | ||
Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Sarajevo (tur. Bosnasaray, nem. Sarajewo) je hlavné mesto Bosny a Hercegoviny. Nachádza sa v južnej časti krajiny, v Kantóne Sarajevo. Žije tu 432.000 ľudí (s okolitými opčinami takmer 660 000), no mnoho z nich (okolo 12 000) zomrelo počas Občianskej vojny v Juhoslávii. Majoritným etnikom sú Bosnianski Moslimovia, žijú tu tiež Srbi a Chorváti; väčšina Srbov mesto opustila počas vojny.
Preslávilo sa dvoma udalosťami, a to atentátom na Františka Ferdinanda d'Este, čo bolo zámienkou na rozpútanie I.sv. vojny a Zimnými olympijskými hrami v roku 1984.
Historické pamiatky
V hlavnom meste Bosny a Hercegoviny sa nachádzajú architektonické pamiatky rôznych kultúr a náboženstiev. Mesto bolo dlho pod nadvládou Osmanskej ríše, preto sa tu nachádza mnoho mešít a iných moslimských pamiatok, ktoré mu dodávajú čiastočne orientálny charakter. Po roku 1878, keď ho obsadilo Rakúsko-Uhorsko, začali sa tu budovať aj kostoly rímskokatolíckej a srbskej pravoslávnej cirkvi. Medzi najznámejšie sakrálne stavby v meste patria:
- Katedrála Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Sarajevo) - rímskokatolícka
- Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Sarajevo) - pravoslávny
- Gazi Husrev-begova mešita (Sarajevo)
Partnerské mestá
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sarajevo
Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA