Preskočiť na obsah

Chorvátsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chorvátska republika
Vlajka Chorvátska Štátny znak Chorvátska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Lijepa naša domovino
Miestny názov  
 • dlhý Republika Hrvatska
 • krátky Hrvatska
Hlavné mesto Záhreb
45°48′ s.š. 16°0′ v.d.
Najväčšie mesto Záhreb
Úradné jazyky Chorvátčina
Demonym Chorvát, Chorvátka
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
parlamentná republika
Zoran Milanović
Andrej Plenković
Vznik 25. jún 1991 (vyhlásenie nezávislosti od Juhoslávie)
Susedia Slovinsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Čierna Hora
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
56 594 km² (124.)  
 km² (1,09 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2022)
 • hustota (2022)
 
3 888 529[1]
68,70/km²
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2023
73,490 miliárd $ (81.)
40 484[2] $ (56.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,827 (45.) – vysoký
Mena euro (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
SEČ (UTC+1)
SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód HRV / HR
Medzinárodná poznávacia značka HR
Internetová doména .hr
Smerové telefónne číslo +385

Súradnice: 45°15′00″S 15°28′00″V / 45,25°S 15,466667°V / 45.25; 15.466667

Chorvátsko (chorv. Hrvatska), dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora. Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr bolo súčasťou Juhoslávie. Nezávislosť získalo v roku 1991.

Nachádza sa v juhovýchodnej Európe, na Balkánskom polostrove, na brehu Jadranského mora a na mnohých ostrovoch v Jadranskom mori. Patria mu dve tretiny kamenistého pobrežia Jadranského mora (polostrov Istria a Dalmácia).

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Chorvátska

Pozri aj: Dejiny Juhoslávie, Vojna v Chorvátsku

Mapa z roku 1941
  • 1941 – 1945: Nezávislý štát Chorvátsko (Nezavisna Država Hrvatska), satelitný štát Nemecka vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu
  • 1945: Chorvátsko jednou zo zväzových republík Juhoslávie
  • 1990:
    • apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota) Franja Tudjmana, ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom)
    • august: premenovanie na "Chorvátska republika"
  • 1991 – 1995: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a 25. júna 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku 1992), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri Dejiny Juhoslávie), v rámci ktorej Srbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:Republika srbská Krajina. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, ale v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.
  • 1997: autoritatívny Tudjman bol opäť zvolený za prezidenta
  • 1999: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku 2000 liberálnymi reformami
  • 2004: Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo v EU
  • 1. apríl 2009: Chorvátsko sa stalo členom NATO
  • 1. júl 2013: Chorvátsko sa stalo 28. členom Európskej únie
  • 1. január 2023: Chorvátsko sa stalo členom eurozóny a členom Schengenu

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 v Chorvátsku žije 4 437 460 obyvateľov, z toho je 2 301 560 žien a 2 135 900 mužov. Priemerný vek je 39,3 (muži 37,5, ženy 41,0). Priemerná dĺžka života je 75 rokov, gramotných je 98.5% obyvateľov. Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: 0,40 % v roku 1992 (z 0,82 % v r. 1948).

Národnostné zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie

V roku 2001:[3]

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Župy Chorvátska
Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Chorvátska

Chorvátsko sa od roku 1992 delí na 21 žúp a tie sa delia na opčiny (v priemere okolo 10 – 20), ktoré majú podobné postavenie ako slovenské obce.

Cestovný ruch

[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie navštevovanými miestami alebo mestami je Split, Dubrovnik, Biograd na Moru, Zadar, Pula, Opatija, Vodice, Šibenik, Novi Vinodolski, Makarská.

Jadranské pobrežie Chorvátska je obľúbenou turistickou destináciou

V Chorvátsku sa v roku 2006 nachádzalo 28 344 km ciest, 23 979 km bolo spevnených, z toho bolo 1 050 km diaľnic (autoceste). Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 Chorvátsko veľmi pokročilo v stavbe diaľnic. Väčšina diaľničných úsekov, okrem obchvatu Záhrebu, je spoplatnená.

Diaľničné úseky:

  • A1 Záhreb – Ploče, 509 km
  • A2 Záhreb – Krapina – Macelj, 59 km
  • A3 Bregana – Záhreb – Lipovac, 306 km
  • A4 Záhreb – Goričan, 97 km
  • A5 Sredanci – Osijek, 54 km
  • A6 Záhreb – Rijeka, 81 km
  • A7 Rupa – Rijeka, 16 km
  • A8 Rijeka – Kanfanar, 64 km
  • A9 Umag – Kanfanar – Pula, 77 km
  • A11 Velika Gorica – Buševec, 9 km
  • A12 Sveta Helena – Vrbovec, 12 km

Vzdialenosti z Bratislavy (najkratšie)

[upraviť | upraviť zdroj]
Záhreb
Rijeka
Mesto km mapka
Záhreb 388 [1]
Rijeka 546 [2]
Zadar 650 [3]
Split 759[chýba zdroj] [4]

Štátne sviatky a dni pracovného pokoja

[upraviť | upraviť zdroj]
Hvar

Štátne sviatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Dni pracovného pokoja

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chorvátsko