Preskočiť na obsah

Jordánsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jordánske hášimovské kráľovstvo
Vlajka Jordánska Štátny znak Jordánska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
As-salám al-malakí al-urduní
"Nech žije kráľ"
Miestny názov  
 • dlhý Al Mamlakah al Urduniyah al Hashimiyah
 • krátky Al-Urdunn
Hlavné mesto Ammán
31°57′ S.š. 35°56′ V.d.
Najväčšie mesto Ammán
Úradné jazyky arabčina


Štátne zriadenie
Kráľ
Premiér
konštitučná monarchia
Abdalláh II.
Bisher Al-Khasawneh
Vznik 25. máj 1946
Susedia Sýria, Irak, Saudská Arábia, Egypt, Izrael, Palestínske okupované územia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
89 341 km² (110.)  
 km² (0,6 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • sčítanie (2015)

 • hustota (2017)
 
10 011 820 (90.)
9 531 712

107/km² (100.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2016
39 453 mil. $ (92.)
11 124 $ (86.)
Index ľudského rozvoja (2014) 0,748 (80.) – vysoký
Mena jordánsky dinár (JOD)
Časové pásmo
 • Letný čas
+ 2 (UTC+ 2)
+ 3 (UTC+ 3)
Medzinárodný kód JOR
Medzinárodná poznávacia značka JOR
Internetová doména .jo
Smerové telefónne číslo ++ 962

Súradnice: 31°12′S 36°30′V / 31,2°S 36,5°V / 31.2; 36.5

Jordánsko, dlhý tvar Jordánske hášimovské kráľovstvo, je štát ležiaci na Blízkom východe. Susedí zo štátmi ako je Izrael zo západu, Saudská Arábia zo juhovýchodu, Irak zo severovýchodu a s Sýriou zo severu.

Dejiny Jordánska

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 9. storočia pred Kr. Jordánsko ovládali Asýrčania, Peržania a Babylončania. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše. V 7. storočí sa tu usídlili moslimskí Arabi, čo viedlo ku križiackym výpravám. Arabom sa podarilo kresťanov z krajiny vytlačiť. V 16. storočí sa krajina stala súčasťou Osmanskej ríše. Tí krajinu ovládali až do 1. svetovej vojny. Po vojne sa krajina dostala do správy Britov. Tí tu v roku 1921 vytvorili Zajordánsko, v roku 1923 Transjordánsko. V roku 1946 získalo Jordánsko nezávislosť, ale už v roku 1948 bojovalo v arabsko-izraelskej vojne, v ktorej získalo územia za riekou Jordán. V roku 1967 po vypuknutí novej vojny o Západný breh prišli. Oblasť spravuje Izrael. Na konci 80. rokov v iracko-iránskom konflikte sa Jordánsko priklonilo na stranu Iraku. V roku 1988 sa kráľ Husajn bin Talál vzdal Západného brehu Jordánu v prospech OOP. V 90. rokoch pri operácii Púštna búrka zachovalo neutralitu, následkom čoho sa zlepšili vzťahy s Izraelom a podpísalo mierovú dohodu. Na Západnom brehu vznikla obmedzená autonómia.

Podnebie a geografia Jordánska

[upraviť | upraviť zdroj]

Na pobreží Mŕtveho mora je stredomorské podnebie. Na zvyšku územia typické púštne, keďže až 95 % územia tvorí púšť a polopúšť. Zrážková činnosť je veľmi malá. Krajinou preteká rieka Jordán. Na západe krajiny sa nachádzajú vysoké vápencové kopce. Na juhu krajiny sa nachádza najvyššia hora Džabal Ran 1 754 m n. m. Krajina je rozdelená do 12 oblastí. Najväčším mestom je hlavné mesto Ammán, v ktorom žije tretina obyvateľstva. Ďalšie väčšie mestá sú Aqaba – prístav na pobreží Červeného mora, Irbid, Jerask a Kerak s nádhernou križiackou citadelou z roku 1142.

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď v roku 1967 prišlo Jordánsko o časť poľnohospodárskej pôdy, pestujú tabak a južné ovocie. Najvyššie príjmy pre krajinu zabezpečujú fosfáty, finančníctvo a turizmus.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jordánsko