Preskočiť na obsah

Tatiana Nikolajevna Sorokková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Tatiana Sorokko)
Tatiana Nikolajevna Sorokková
ruská a americká modelka
ruská a americká modelka
Narodenie26. december 1971 (52 rokov)
Arzamas-16, ZSSR
Profesiamodelka, redaktorka
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Tatiana Nikolajevna Sorokková

Tatiana Nikolajevna Sorokková (rus. Татьяна Николаевна Сорокко; * 26. december 1971, Arzamas-16, ZSSR) je ruská a americká modelka a redaktorka. Bola prvá post sovietska topmodelka, ktorá zaznamenala obrovský celosvetový úspech. Slovanská kráska s tvárou bábiky zaujala nielen dokonalou vizážou, ale aj osobitým štýlom.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Tatiana Nikolajevna Sorokková sa narodila v roku 1971 do rodiny jadrových fyzikov v bývalom Sovietskom zväze. Keďže jej rodičia pracovali na utajovaných projektoch sovietskej vlády, celá rodina žila v prísne stráženom, uzavretom meste. Všetci logicky očakávali, že dcéra bude pokračovať v dráhe rodičov, avšak osud s ňou mal iné plány. Počas štúdia na Moskovskom inštitúte fyziky a techniky ju objavil modelingový agent z Paríža, kam sa následne v roku 1990 presťahovala.

Stačili dva týždne v meste módy a Ruska predvádzala pre Dior, Yves Saint Laurent a bola fotená známym francúzskym fotografom Guy Bourdinom pre magazín Harper´s Bazaar.

180 centimetrov vysoká tmavovláska s prenikavými modro-zelenými očami si čoskoro podmanila celú európsku módnu scénu. Nechýbala na prehliadkach či kampaniach takých veľkých mien ako Chanel, Givenchy, Christian Lacroix, Gianfranco Ferré, Jean Paul Gaultier, Alexander McQueen, Giorgio Armani, Gianni Versace, Roberto Cavalli, Prada, Ralph Lauren, Calvin Klein či Vivienne Westwood.

Zažiarila na titulkách všetkých významných módnych magazínov ako Vogue, W, Cosmopolitan Harper's Bazaar, Marie Claire, Elle a L'Officiel.

V roku 1992 spolu s manželom opustila noblesu Paríža a presťahovali sa do Kalifornie.

Silné meno vo svetovom modelingu, ktoré si za krátky čas vo Francúzsku vybudovala, jej zaručilo lukratívne ponuky aj v Spojených štátoch. Pomedzi exkluzívne kampane (reklama na Acura Integra spolu s Bradom Pittom či obálka knihy módnych fotografií od Larryho Finka) si našla čas na štúdium umenia na Academy of Art University v San Franciscu.[2]

V roku 1994 sa objavila vo filme Roberta Altmana Pret-a-porter.

V roku 2001 začala robiť zahraničnú dopisovateľku a redaktorku pre ruskú edíciu Vogue.

V januári 2005 začala písať pre americký Harper´s Bazaar.

Neskôr vystavovala v Múzeum módy v Moskve a v roku 2010 otvorilo veľkú výstavu osemdesiatich odevov, prevažne z jej osobnej zbierky. Výstava zaznamenala úspech a koncom toho istého roka sa presunula do Spojených štátov. Okrem iného tu boli predstavené diela špičkových svetových návrhárov (od začiatkov 20. storočia až po 21. storočie – Mariano Fortuny, Jeanne Paquin, Jeanne Lanvin, Pierre Balmain, Jean Patou, Balenciaga, Emanuel Ungaro, Azzedine Alaïa, Jean Paul Gaultier, Gianfranco Ferré, Vivienne Westwood, Comme des Garçons, Yohji Yamamoto, Halston, James Galanos a Chado Ralph Rucci.[3]

Tatiana Nikolajevna Sorokková, natrvalo usadená v Amerike, je dodnes vyhľadávanou osobnosťou, reprezentantkou novátorského štýlu (vintage odev), ktorej názory sú rešpektované nielen medzi módnymi dizajnérmi.

Stala sa tak modelingovou ikonou, ktorej cit pre módu je cenený široko-ďaleko.[4]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1992 sa vydala za Sergeja Sorokko, amerického obchodníka s umením, vydavateľa a vlastníka známej galérie v San Franciscu. Práve tu s ním (a nevlastnou dcérou) aj žije.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ZINKO, Corolyne. Tatiana Sorokko's Collection to Show in Moscow [online]. San Francisco Chronicle, 28 March 2010. Dostupné online.
  2. Hot Copy [online]. The New York Daily News, 22 December 1995. Dostupné online.
  3. ALPERINA, Susanna. Russian Fashion Week [online]. Rossiyskaya Gazeta, 1 April 2010. Dostupné online.
  4. MOORE, Booth. Fashion icon face-off: Janie Bryant vs. Tatiana Sorokko [online]. Los Angeles Times, 9 November 2010. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]