Meksika

Meksika
Estados Unidos Mexicanos

Şior: nest
Surudi millī: «[[Surudi milliji Meksika|]]»
Rūzi istiqlolijat	(az Ispanija)
Zaboni rasmī	Ispanī
Pojtaxt	Mexiko
Şahri kalontarin	Mexiko, Gvadalaxara, Monterrej Puebla
Idorai davlat	Federatsija
Prezident	Visente Foks Kesada
Masohat   • Hamagī   • Foizi ob.	13-um dar çahon-um çoj dar çahon 1 972 550 km² km² 2,5 % %
Aholī   • Hamagī (2015)   • Zicī	11-um dar çahon-um çoj dar çahon 121 005 815 {{{Ziciji aholī}}} nafar/km²
Puli millī	Pesoi meksikoī
Internet-Domen	.mx
Kodi telefon	+52
Soat	UTC -6 to -8
Imrūz qismi	{{{Imrūz}}}

Montaje.Ciudad de México

Meksika (isp. México [ˈmehiko]), rasmī — Ijoloti Muttahidai Meksika (isp. Estados Unidos Mexicanos) — davlat dar Amrikoi Şimolī qaror girifta, bo ŞMA az tarafi çanubi şarqī — bo Beliz va Gvatemala hamsarhadī mekunad. Dar ƣarb xaliçi Kalifornija va uqjonusi Orom, dar şarq xaliçi Meksika va bahri Karib sohilhojaşro şusta meistad.

Baxşbandiji kişvarī

Maqolai asosī: Taqsimoti ma'muriji Meksika

Ijoloti Meksika (xaritai vektori).

Meksika ma'muran ba 31 ijolatho (ispanī: estados) va jak havzai federalī (Distrito Federal) taqsim meşavad. Ijolatho ba munisipalitetho (municipios) taqsim meşavand, az rūi aholī va razmeri ijolatho, şumorai onho az jakcandto ba sadho farqijat mekunad.

Har jak ijolat sarqonun va gubernatori xudro dorad, kadome ki az rūi ovozdihiji umumiji intixob karda meşavad.

Havzai Federalī — osoboe politiceskoe obrazovanie, vkljucajuщee tsentralьnuju castь stolicnogo megapolisa Mexiko. S 1997 ƶiteli stolitsы izbirajut glavu pravitelьstva okruga, kotorыj imeet menьşie prava, cem gubernatorы ştatov.

Raqam	Ijolot	Pojtaxt	Masohat, km²	Aholī dar soli (2000), haz. nafar.
0	Havzai federalī (Federal District)	Mexiko (Mexico City)	1547	8591,4
1	Aguaskalentes (Aguascalientes)	Aguaskalentes (Aguascalientes)	5197	943,5
2	Verakrus (Veracruz)	Xalapa (Jalapa)	71735	6901,1
3	Gerrero (Guerrero)	Cilpansingo (Chilpancingo de los Bravo)	64586	3075,1
4	Guanaxuato (Guanajuato)	Guanaxuato (Guanajuato)	30768	4656,7
5	Durango (Durango)	Durango (Durango)	121776	1445,9
6	Idalьgo (Hidalgo)	Pacuka (Pachuca)	20502	2231,4
7	Kampece (Campeche)	Kampece (Campeche)	56798	689,6
8	Keretaro (Querétaro)	Keretaro (Querétaro)	11978	1402,0
9	Kintana-Roo (Quintana Roo)	Cetumal (Chetumal)	39376	873,8
10	Koauila (Coahuila)	Saltilo (Saltillo)	149511	2295,8
11	Kolima (Colima)	Kolima (Colima)	5433	540,679
12	Mexiko (ijolot) (México)	Toluka (Toluca)	21196	13083,4
13	Micoakan (Michoacán)	Morelija (Morelia)	58200	3979,2
14	Morelos (Morelos)	Kuernavaka (Cuernavaca)	4968	1552,9
15	Najarit (Nayarit)	Tepik (Tepic)	26908	919,7
16	Kalifornijai Pojoniji Şimolī (Baja California)	Mexikali (Mexicali)	71576	2487,7
17	Kalifornijai Pojoniji Çanubī (Baja California Sur)	La-Pas (La Paz)	71428	423,5
18	Nuevo-Leon (Nuevo León)	Monterrej (Monterrey)	64210	3826,2
19	Oaxaka (Oaxaca)	Oaxaka (Oaxaca)	93136	3432,2
20	Puebla (Puebla)	Puebla (Puebla)	33995	5070,3
21	Sakatekas (Zacatecas)	Sakatekas (Zacatecas)	73103	1351,2
22	San-Luis-Potosi (San Luis Potosí)	San-Luis-Potosi (San Luis Potosí)	63038	2296,4
23	Sinaloa (Sinaloa)	Kuljakan (Culiacán)	56496	2534,8
24	Sonora (Sonora)	Ermosilo (Hermosillo)	180833	2213,4
25	Tabasko (Tabasco)	Vilja-Ermosa (Villahermosa)	24578	1889,4
26	Tamaulipas (Tamaulipas)	Sjudad-Viktorija (Ciudad Victoria)	78932	2747,1
27	Tlaskala (Tlaxcala)	Tlaskala (Tlaxcala)	4037	961,9
28	Xalisko (Jalisco)	Gvadalaxara (Guadalajara)	78389	6321,3
29	Ciuaua (Chihuahua)	Ciuaua (Chihuahua)	3047,8
30	Cjapas (Chiapas)	Tustla-Guterres (Tuxtla Gutiérrez)	73724	3920,5
31	Jukatan (Yucatán)	Merida (Mérida)	43257	1655,7

Adabijot

• Poetы Meksiki. Per. s isp. Red. kollegija: E.Vinokurov i dr. Sost., predisl. i komment. I Ceƶegovoj. Xud. V. Surikov. M.: «Xudoƶ. lit.», 1975.- 336 s.(rus.)
• Kutejщikova V. Meksikanskij roman. Formirovanie. Svoeobrazie. Sovremennыj etap. M., 1971.- 335 s.(rus.)
• Meksikanskie rasskazы / Sost. i predisl. R.Lintser. — M.: Goslitizdat, I960. — 182 s.(rus.)
• Meksikanskie rasskazы / Sost. V.Kutejщikova. — L.: Xudoƶ. lit., 1982. — 351 s.(rus.)
• Narodnaja meksikanskaja poezija. Serija `Biblioteka latinoamerikanskoj poezii`. M GIXL 1962. — 192s.(rus.)
• Şkoljar N. A. Meksika: vneşnetorgovaja strategija na puti iz krizisa // Latinskaja Amerika. — 2010. — № 8. — S. 7-16.(rus.)
• Şkoljar N. A. Sdelano v Meksike: neftь, tekila i mnogoe drugoe.// Meƶdunarodnaja ƶiznь. — 2010. — № 4.(rus.)
• Şkoljar N. A. Bankovskaja sistema Meksiki: antikrizisnaja ustojcivostь i regulirovanie.// Meƶdunarodnыe bankovskie operatsii. — 2011. -№ 1.(rus.)
• Rossija- Latinskaja Amerika: modernizatsija ekonomiceskix otnoşenij. Pod redaktsiej N. A. Şkoljara. M.: VAVT.2013.(rus.)

Inçoro ham bingared

Vikianbor mavodhoi vobasta ba mavzūi

Meksika dorad

Pajvandho

• Drevnjaja istorija Meksiki (mifologija, legendы i mnogoe drugoe) na sajte «Drevnjaja Mezoamerika»(rus.)
• Fotogalereja(rus.)
• Novosti Meksiki na russkom jazыke. Internet-izdanie Meksika-24(rus.)