Na archívnej dokumentárnej snímke obyvatelia a tank na Štúrovej ulici a Námestí SNP v Bratislave 22.augusta 1968, deň po vstupe sovietskych tankov do mesta.Foto: TASR - Miroslav Vojtek
Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968.
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 21. augusta (TASR) - Reformný a demokratizačný proces v Československu z roku 1968 ukončila invázia armád piatich štátov Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Poľska. V stredu 21. augusta uplynie 56 rokov od začiatku okupácie bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR). Udalosť sa v SR od roku 2021 pripomína ako pamätný deň.
Stalo sa tak po tom, ako poslanci Národnej rady (NR) SR 3. novembra 2020 rozhodli, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska. V ten istý deň poslanci odsúhlasili aj to, že 21. jún sa bude pripomínať ako pamätný - Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska.
Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Na invázii s krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.
Pod vedením predsedu Ondreja Klokoča zasadla 21.augusta 1968 Slovenská národná rada na plenárnom zasadnutí, na ktorom posúdila vzniknutú situáciu a prijala vyhlásenie.Foto: TASR - Koloman Cích
Len počas prvého dňa okupácie zomrelo na území Slovenska alebo bolo smrteľne zranených 20 ľudí. O deň neskôr pribudol k obetiam napríklad aj vtedy len 16-ročný Peter Legner, ktorého postrelili pred budovou hlavnej pošty na bratislavskom Námestí SNP. Zomrel pri prevoze do nemocnice. Počas celého obdobia okupácie až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich pobytu na území Československa 406 ľudí.
Operácia mala zastaviť demokratizačný proces v ČSSR. Na čele tohto procesu stál Alexander Dubček, ktorý bol od januára 1968 prvým tajomníkom Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ). Na podporu reforiem vznikla aj výzva Dvetisíc slov, ktorú skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť.
Pozitívna odozva myšlienok Pražskej jari v spoločnosti bola však dôvodom, prečo sa o situáciu v ČSSR začali intenzívne zaujímať predstavitelia Sovietskeho zväzu. Sovietske vedenie začalo požadovať rázny postup proti tzv. antisocialistickým silám v ČSSR.
Na snímke symbolický kríž za obeť streľby pri budove Univerzity Komenského.Foto: TASR - Miroslav Vojtek
Od 29. júna do 1. augusta trvalo známe rokovanie medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) v Čiernej nad Tisou. Krátko nato, 3. augusta 1968, v Bratislave predstavitelia Sovietskeho zväzu, NDR, Poľska, Maďarska a ČSSR podpísali tzv. Bratislavskú deklaráciu, v ktorej bola zakotvená aj doktrína - právo Sovietskeho zväzu intervenovať v spojeneckých štátoch.
O okupácii Československa sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy. Pod tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václavovi Havlovi, boli podpísaní vtedajší predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak.
Na snímke nápisy a symboly vyjadrujúce pocity Bratislavčanov.Foto: TASR - Miroslav Vojtek
Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde sa v dňoch od 23. do 26. augusta 1968 konali rokovania. Ich výsledkom bolo prijatie tzv. Moskovského protokolu, ktorý zaručoval prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, pokiaľ v krajine nepominie hrozba odklonu od socializmu. Ako jediný z 26 českých a slovenských politikov protokol nepodpísal František Kriegel.
Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti - František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.
Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zastavili reformný proces v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a začal sa proces normalizácie.
V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska. Početné zastúpenie viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk však v krajine zostalo.
Na snímke fotky z okupácie ČSR.Foto: TASR - Jaroslav Novák
Odchod sovietskych vojsk sa začal 26. februára 1990, posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu.
O dva dni neskôr opustil Československo z vojenského letiska Praha-Kbely aj posledný zástupca sovietskej armády generál Eduard Vorobjov, čím sa definitívne skončil 23 rokov trvajúci pobyt sovietskej armády v Československu.
Vojenský historický ústav o vpáde časti vojsk Varšavskej zmluvy "Dňa 21. augusta 2024 si pripomíname 56. výročie tragických dní vojenskej intervencie časti vojsk Varšavskej zmluvy. Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca 2. svetovej vojny," uvádza VHÚ na svojej stránke.
Túto vojenskú intervenciu pod nátlakom sovietskeho mocenského vedenia legitimizoval tzv. moskovský protokol. Sovietske vojská svojou prítomnosťou na území Československa vytvárali podmienky pre proces tzv. normalizácie a udržanie sa pri moci Husákovho konzervatívneho mocenského režimu až do novembra 1989. Posledný sovietsky vojenský transport opustil územie Československa v júni 1991, uvádza VHÚ.
