Dušan Mikušovič
Premiér Robert Fico (Smer) spolu so svojím straníckym kolegom a podpredsedom parlamentu Tiborom Gašparom zavolali v piatok predpoludním novinárov na tlačovú konferenciu na úrade vlády.
V pozvánke sa písalo, že ju zvolali „na výslovnú žiadosť opozície“, no v skutočnosti išlo o pokračovanie tlaku, ktorý vládni politici rozvinuli voči predsedovi opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Michalovi Šimečkovi.
Fico aj na úvod povedal, že „úlohou predsedu vlády je riešiť nielen pragmatické problémy, ktoré v krajine vznikajú“, ale že „musí aj pracovať politicky“.
V posledných rokoch si pritom Fico dával pozor, aby podobné politické tlačovky realizoval na straníckej pôde, teda v sídle Smeru, a nie v štátnej budove. Postupoval tak po tom, čo ešte v roku 2010 ako premiér usporiadal tlačovú konferenciu o hrozbe vlády pravice, a zožal za to kritiku. Dnes už podobné nuansy zrejme znovu ustupujú do úzadia.
Premiér na tlačovke zopakoval svoj zámer, o ktorom po prvý raz vravel vo videu na Facebooku minulý piatok: odvolať Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Drobný posun nastal vo Ficovom prísľube, že tento návrh „oficiálne predloží na najbližšej koaličnej rade“.
K starším argumentom pridal niekoľko nových, ktoré – slovami poslanca Gašpara – majú dokazovať, že sa rodina predsedu PS „prisala na štát ako pijavica“, a on organizuje protivládne protesty len preto, lebo Smer údajne ide proti finančným záujmom jeho a jeho blízkych.
Čo všetko na tlačovke odznelo – a aká je realita?
Protesty a dotácie
Ficova základná konštrukcia znie približne takto: on ako premiér rešpektuje právo ľudí protestovať proti vláde, ale minulotýždňová demonštrácia v Bratislave, na ktorú prekvapivo prišlo až 18-tisíc ľudí, je „zneužitím ústavného práva na zhromažďovanie“, lebo ju opozícia (teda PS a SaS) zvolala „len preto, aby si jej hlavní predstavitelia chránili svoje finančné záujmy a ich rodín“.
Predseda Smeru síce v piatok rečnil o tom, že „nikdy nebude nadávať voličom opozície za to, že budú využívať svoje ústavné práva“ a ani o nich nebude hovoriť, že sú „luza, opice, dezoláti či svine v ľudských bytostiach“, ale v skutočnosti sa účastníci protestov môžu cítiť jeho výrokmi dotknutí.
Premiér totiž vytvára dojem, že ľudia nevyšli do ulíc pre to, že sú autenticky nahnevaní na kroky ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) či dosahy novely Trestného zákona na bezpečnosť v krajine, ale preto, že sa nechali oklamať Michalom Šimečkom.
„Slovenská verejnosť vidí, prečo pán Šimečka, prečo pani Kolíková a podobní organizujú verejné zhromaždenia, burcujú a odvolávajú, či už Borisa Suska alebo pani ministerku kultúry,“ vravel predseda vlády na tlačovke. „Je to len a len preto, lebo tieto ministerstvá začínajú robiť zásadné zmeny vo fungovaní rôznych inštitúcií a fondov. Nemôže sa opakovať, že sa budú priživovať na týchto verejných zdrojoch rodiny opozičných politikov.“
Premiér na tlačovke vytiahol dotácie a podporu pre tri inštitúcie: Nadáciu Milana Šimečku, Projekt Fórum a tanečné občianske združenie Bod.y. Nadácia nesie meno Šimečkovho starého otca Milana a v jej správnej rade pôsobí strýko predsedu PS Peter Šimečka, v združení Projekt Fórum je štatutárkou Šimečkova matka Marta Šimečková a tanečné štúdio Bod.y vedie partnerka predsedu PS Soňa Ferienčíková.
Fico s Gašparom hovorili o podpore pre tieto inštitúcie z verejných zdrojov od roku 2020, keď Smer prehral voľby a pri moci sa postupne vystriedali vlády Igora Matoviča (OĽaNO), Eduarda Hegera (OĽaNO) a úradnícka vláda Ľudovíta Ódora (ktorého v júni tohto roka zvolili za europoslanca za PS).
Nadácia Milana Šimečku podľa Fica získala v rokoch 2020 až 2024 z verejných zdrojov asi 680-tisíc eur (z toho 413-tisíc z fondov pod gesciou ministerstiev kultúry a spravodlivosti), Projekt Fórum asi 310-tisíc eur a združenie Bod.y 190-tisíc eur. Všetky tieto organizácie ale pôsobia vo verejnom priestore oveľa dlhšie – a podporu získavali aj predtým, za vlád Smeru.
Z centrálneho registra zmlúv vyplýva, že za druhej a tretej vlády Roberta Fica a za vlády Petra Pellegriniho (vtedy nominant Smeru), teda v rokoch 2012 až 2020, získala