23.8.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 227/11

(1)

Podľa smernice 95/46/ES sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby sa osobné údaje mohli poskytnúť tretej krajine len vtedy, ak príslušná tretia krajina zabezpečí primeranú úroveň ochrany a ak sú pred poskytnutím údajov dodržané právne predpisy členských štátov, ktorými sa vykonávajú iné ustanovenia uvedenej smernice.

(2)

Komisia môže konštatovať, že tretia krajina zabezpečuje primeranú úroveň ochrany. V takom prípade môžu členské štáty prenášať osobné údaje bez potreby dodatočných záruk.

(3)

Podľa smernice 95/46/ES by sa úroveň ochrany údajov mala hodnotiť na základe všetkých okolností týkajúcich sa operácie prenosu údajov alebo súboru operácií prenosu údajov, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať viacerým prvkom relevantným pre prenos, ktoré sú uvedené v jej článku 25.

(4)

Vzhľadom na rozdielny prístup k ochrane údajov v tretích krajinách by sa hodnotenie primeranosti a prijatie a presadzovanie akéhokoľvek rozhodnutia na základe článku 25 ods. 6 smernice 95/46/ES mali vykonať tak, aby nedochádzalo k svojvoľnej alebo neodôvodnenej diskriminácii tretích krajín alebo medzi tretími krajinami, v ktorých existujú podobné podmienky, ani k vytváraniu skrytej prekážky obchodu vzhľadom na súčasné medzinárodné záväzky Európskej únie.

(5)

Politická ústava Uruguajskej východnej republiky schválená v roku 1967 výslovne nepotvrdzuje právo na súkromie a na ochranu osobných údajov. Zoznam základných práv však nie je konečný vzhľadom na to, že v článku 72 ústavy sa stanovuje, že uvedenie práv, povinností a záruk v ústave nevylučuje iné práva, povinnosti a záruky, ktoré sú podstatné pre ľudskú osobnosť alebo ktoré vyplývajú z republikánskej formy vlády. V článku 1 zákona č. 18331 o ochrane osobných údajov a opatrení „habeas data“ (Ley No 18.331 de Protección de Datos Personales y Acción de „Habeas Data“) z 11. augusta 2008 sa výslovne uvádza, že „právo na ochranu osobných údajov je základným právom pre ľudskú bytosť, a preto je zahrnuté v článku 72 Ústavy republiky“. V článku 332 ústavy sa uvádza, že uplatňovanie ustanovení tejto ústavy, ktoré potvrdzujú práva jednotlivcov, ako aj tých, ktoré udeľujú práva a ukladajú povinnosti verejným orgánom, nie je dotknuté neexistenciou osobitných predpisov; ich nedostatok by sa mal skôr nahradiť použitím hlavných základov podobných zákonov, právnych zásad a všeobecne uznávaných doktrín.

(6)

Právne normy upravujúce ochranu osobných údajov v Uruguajskej východnej republike zväčša vychádzajú z noriem ustanovených v smernici 95/46/ES a sú zakotvené v zákone č. 18331 o ochrane osobných údajov a opatrení „habeas data“ (Ley No 18.331 de Protección de Datos Personales y de Acción de „Habeas Data“) z 11. augusta 2008. Tento zákon sa vzťahuje na fyzické aj právnické osoby.

(7)

Tento zákon ďalej dopĺňa vyhláška č. 414/009 z 31. augusta 2009, ktorá bola prijatá s cieľom objasniť niektoré aspekty zákona a stanoviť podrobnú úpravu organizácie, právomocí a fungovania orgánu dohliadajúceho na ochranu údajov. V preambule vyhlášky sa stanovuje, že v tejto veci je vhodné upraviť vnútroštátny právny systém na najviac uznávaný porovnateľný právny režim, v podstate na systém zavedený európskymi krajinami prostredníctvom smernice 95/46/ES.

(8)

Ustanovenia o ochrane údajov sú obsiahnuté aj v mnohých osobitných právnych predpisoch upravujúcich vytváranie a správu databáz, napríklad v právnych predpisoch týkajúcich sa určitých verejných registrov (verejných listín, priemyselného vlastníctva a ochranných známok, osobných úkonov, nehnuteľností, ťažobných práv alebo úverovej solventnosti). V súlade s článkom 332 ústavy sa zákon č. 18331 používa ako doplnok týchto osobitných právnych predpisov vo veciach, ktoré nimi nie sú upravené.

(9)

Právne normy na ochranu údajov uplatniteľné v Uruguajskej východnej republike zahŕňajú všetky základné zásady potrebné na dosiahnutie primeranej úrovne ochrany fyzických osôb a stanovujú aj výnimky a obmedzenia na zabezpečenie významných verejných záujmov. V týchto právnych normách na ochranu údajov a výnimkách sa zohľadňujú zásady stanovené v smernici 95/46/ES.

(10)

Uplatňovanie týchto právnych noriem ochrany údajov je zaručené správnymi a súdnymi opravnými prostriedkami, najmä opatrením „habeas data“, ktoré dotknutej osobe umožňuje podať žalobu na správcu údajov s cieľom presadiť svoje právo na prístup k údajom, ich opravu a vymazanie, ako aj nezávislým dohľadom vykonávaným dozorným orgánom – Útvarom na reguláciu a kontrolu osobných údajov (Unidad Reguladora y de Control de Datos Personales, ďalej len „URCDP“), ktorý má v súlade s článkom 28 smernice 95/64/ES právomoc prešetrovať, zasahovať a ukladať sankcie a ktorý koná úplne nezávisle. Akákoľvek zainteresovaná strana má okrem toho právo vymáhať súdnou cestou náhradu škody, ktorú utrpela v dôsledku protiprávneho spracovania jej osobných údajov.

(11)

Uruguajské orgány na ochranu údajov poskytli vysvetlenia a uistenia týkajúce sa výkladu uruguajského práva, ako aj uistenia, že uruguajské právne predpisy o ochrane údajov sa vykonávajú v súlade s týmto výkladom. Uruguajské orgány na ochranu údajov najmä objasnili, že v súlade s článkom 332 ústavy sa zákon č. 18331 uplatňuje ako doplnok k osobitným právnym predpisom upravujúcim vytváranie a správu osobitných databáz, a to vo veciach, ktoré týmito osobitnými predpismi nie sú upravené. Vysvetlili takisto, že pokiaľ ide o zoznamy uvedené v článku 9 C) zákona č. 18331, ktoré nevyžadujú súhlas dotknutej osoby so spracovaním údajov, zo zákona sa uplatňujú aj práva dotknutých osôb, a to najmä zásada proporcionality údajov a zásada obmedzenia účelu, a že dozorný orgán na ochranu údajov dohliada na dodržiavanie týchto práv. Pokiaľ ide o zásadu transparentnosti, uruguajské orgány na ochranu údajov uviedli, že vo všetkých prípadoch sa uplatňuje povinnosť informovať dotknutú osobu o spracovaní údajov. Pokiaľ ide o právo na prístup k údajom, orgán na ochranu údajov objasnil, že pri podaní žiadosti je dostačujúce, ak dotknutá osoba preukáže svoju totožnosť. Uruguajské orgány na ochranu údajov vysvetlili, že výnimky týkajúce sa zásady prenosu údajov do iných krajín, ktoré sú uvedené v článku 23 ods. 1 zákona č. 18331, nemožno chápať ako výnimky, ktoré majú širšie uplatnenie, ako je uplatnenie stanovené v článku 26 ods. 1 smernice 95/46/ES.

(12)

Toto rozhodnutie berie do úvahy tieto vysvetlenia a uistenia a vychádza z nich.

(13)

Uruguajská východná republika je aj zmluvnou stranou Amerického dohovoru o ľudských právach („Pakt zo San José, Costa Rica“), ktorý bol podpísaný 22. novembra 1969 a nadobudol platnosť 18. júla 1978 (3). V článku 11 tohto dohovoru sa stanovuje právo na súkromie a v článku 30 sa uvádza, že uplatnenie alebo využitie práv a slobôd, ktoré dohovor uznáva, je možné podľa tohto dohovoru obmedziť iba v súlade s právnymi predpismi prijatými vo všeobecnom záujme a v súlade s účelom, na ktorý bolo toto obmedzenie prijaté (článok 30). Uruguajská východná republika okrem toho uznáva právomoc Medziamerického súdu pre ľudské práva. Po tom, ako príslušný poradný výbor vydal kladné stanovisko, vyzvali zástupcovia ministrov Rady Európy na svojom 1118. zasadnutí 6. júla 2011 Uruguajskú východnú republiku, aby pristúpila k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108) a k jeho dodatkovému protokolu (ETS č. 118) (4).

(14)

Uruguajská východná republika by sa preto mala považovať za krajinu, ktorá v súlade so smernicou 95/46/ES poskytuje primeranú úroveň ochrany osobných údajov.

(15)

Toto rozhodnutie by sa malo týkať primeranosti ochrany poskytovanej v Uruguajskej východnej republike s cieľom splniť požiadavky uvedené v článku 25 ods. 1 smernice 95/46/ES. Nemalo by sa týkať iných podmienok ani obmedzení súvisiacich s vykonávaním ostatných ustanovení tejto smernice, ktoré sa vzťahujú na spracovanie osobných údajov v rámci členských štátov.

(16)

V záujme transparentnosti a s cieľom zaručiť schopnosť príslušných orgánov v členských štátoch zabezpečiť ochranu jednotlivcov v súvislosti so spracovaním ich osobných údajov je nevyhnutné vymedziť výnimočné okolnosti, za ktorých môže byť pozastavenie toku určitých údajov opodstatnené, a to bez ohľadu na existenciu primeranej ochrany.

(17)

Komisia by mala monitorovať vykonávanie tohto rozhodnutia a oznamovať všetky relevantné zistenia výboru zriadenému podľa článku 31 smernice 95/46/ES. Toto monitorovanie by sa malo okrem iného vzťahovať aj na režim prenosu údajov, ktorý Uruguajská východná republika uplatňuje v rámci medzinárodných zmlúv.

(18)

Pracovná skupina pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov zriadená podľa článku 29 smernice 95/46/ES vydala kladné stanovisko k úrovni primeranosti ochrany osobných údajov, ktoré bolo zohľadnené pri príprave tohto rozhodnutia (5).

(19)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 31 ods. 1 smernice 95/46/ES,

a)

ak príslušný uruguajský orgán zistil, že príjemca nedodržiava platné normy ochrany, alebo

b)

ak je vysoká pravdepodobnosť, že sa normy ochrany porušujú; ak existuje dôvodné podozrenie, že príslušný uruguajský orgán nevykonáva alebo nevykoná vhodné a včasné kroky na vyriešenie danej situácie; ak by pokračovanie v prenose vytvorilo bezprostredné riziko spôsobenia škody dotknutým osobám a príslušné orgány v členských štátoch vynaložili za daných okolností primerané úsilie, aby o tom upovedomili stranu v Uruguajskej východnej republike zodpovednú za spracovanie a poskytli jej možnosť reagovať.