Preskočiť na obsah

Železničný vozeň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rýchlikový vozeň Bmpeer 2. triedy
Reštauračný vozeň WRmee816 ČD
Výsypný vozeň radu Sas s možnosťou dávkovania a prestaviteľnými výsypnými klapkami
Uzavretý vozeň s odsuvnými bočnými stenami Habbillnss
Kontajnerový vozeň s naloženým ISO kontajnerom Hapag-Lloyd
Cisternový vozeň radu Ra skupiny 51 na prepravu kyseliny dusičnej
Vysokostenný vozeň radu Eas

Železničný vozeň alebo vagón je spravidla nemotorové, teda hnané dráhové vozidlo (dopravný prostriedok), určené na dopravu ľudí alebo tovaru po železnici. Sú medzinárodne označené písmenom a dvanásťmiestnym číslom (napr. ležadlový vozeň Bc 51 56 594 1085-3). Môžu byť dvojosové, alebo viacosové (podvozkové). Spojením viacerých vozňov, ktoré ťahá rušeň vzniká vlak. Niektoré osobné vozne s vlastným pohonom sa nazývajú motorové vozne. Tie sa následne môžu spájať do podoby nedeliteľných súprav (napríklad TGV). Vozne sa používajú aj na vlastné potreby železnice - na opravy a údržbu tratí a podobne.

Železničné vozne sa delia na dve základné skupiny:

Osobné vozne

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Osobný vozeň

Osobné vozne sú určené na prepravu ľudí. Podľe účelu sú rozlišované na:

Osobné vozne stavané v súčasnosti sa vyznačujú týmito konštrukčnými charakteristikami:

Nákladné vozne

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Nákladný vozeň

Nákladné vozne sa delia na:

Nákladné vozne sú prispôsobené prepravovanému nákladu. Bývajú dvojnápravové alebo podvozkové, obvykle s dvjnápravovými podvozkami. Tiež bývajú stavené na nižšie rýchlosti, obvykle sa vyznačujú jednostupňovým odpružením, rozsochovým vedením dvojkolia, oceľovými pružinami a klátikovou brzdou. V súčasnosti sa však v snahe o zvýšenie rýchlosti (a teda konkurencieschopnosti) nákladných vlakov začínajú presadzovať niektoré prvky známe z osobných vozňov - hydraulické tlmiče, kotúčové brzdy, bezrozsochové vedenie dvojkolia a podobne.

Vozne pre osobitné účely

[upraviť | upraviť zdroj]

Vozne pre osobitné účely železnice sú vozne, ktoré železnica používa na iné ako prepravné účely (napr. ubytovacie, pojazdné snehové pluhy, pojazdné meniarne, montážne a iné).

Označovanie vozňov

[upraviť | upraviť zdroj]

Držitelia vozňov ich obvykle identifikujú očíslovaním. Pokiaľ nie sú zároveň prevádzkovateľmi trate a najmä pokiaľ vozne majú jazdiť po tratiach viac rôznych prevádzovateľov (typicky v medzištátnej prevádzke), vzniká nutnosť definovať číslovací systém dohovorom (či mocenským nariadením).

Európske železničné správy združené v Medzinárodnej železničnej únii (UIC) v 60. rokoch 20. storočia zaviedli (najprv pre normálnorozchodné vozne) jednotné značenie pomocou dvanásťmiestnych čísel.

Dohovory tiež určujú - vedľa spôsobu zaobchádzania s cudzími vozňami a učtovanie poplatkov za ich používanie - obsah, rozsah, vzhľad a umiestnenie nápisov a značiek na vozňoch, informujúcich o ich technických a prevádzkových parametroch a zvláštnostiach ovládania a obsluhy.[1] Dôležité údaje sa vyznačujú priamo na vozňoch, pretože vozne (podobne ako napr. kontajnery a na rozdiel od automobilov) nie sú doprevádzaná obsluhou.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Informácie o aktuálne používaných dohovoroch o vozňoch v Česku Dostupné online[nefunkčný odkaz]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Označovanie koľajových vozidiel I., II.
  • Označovanie osobných vozňov I., II.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železniční vůz na českej Wikipédii.