Preskočiť na obsah

Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská
Rakúska arcivojvodkyňa
Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská
Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská, erb
Panovanie
DynastiaHabsbursko-lotrinská dynastia
Biografické údaje
Narodenie13. august 1743
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie22. september 1808 (65 rokov)
Linec, Rakúsko
Rodina
OtecFrantišek I. Lotrinský
MatkaMária Terézia
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMária Alžbeta Habsbursko-lotrinská
(multimediálne súbory na commons)

Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská (* 13. august 1743 – † 22. september 1808) bola ako dcéra rakúskej panovníčky Márie Terézie a jej manžela, Františka I. Lotrinského, rakúskou arcivojvodkyňou. Bola považovaná za najkrajšiu dcéru Márie Terézie, čo chcela jej matka využiť pri sobášnej politike. Tak ako jej staršia sestra Mária Anna, ani Mária Alžbeta sa nikdy nevydala a po matkinej smrti sa stala opátkou v Ústave šľachtičných v Innsbrucku.

Mária Alžbeta sa narodila 13. augusta 1743 ako piata dcéra a šieste dieťa kráľovského páru. Bola pokrstená ako Mária Alžbeta Jozefa Johana Antónia Habsbursko-lotrinská.

Výchova a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Alžbeta vyrastala v detskej časti paláca s ostatnými súrodencami. Mala k dispozícií svoje vlastné služobníctvo a na jej výchovu dozerala vychovávateľka. Výchova detí na cisárskom dvore podliehala prísnym pravidlám, ktoré stanovovala samotná Mária Terézia. Tá dbala najmä na správnu stravu, hygienu a dostatočný pohyb.

Mária Alžbeta sa štúdiu a vzdelaniu veľmi nevenovala. Vystriedalo sa u nej niekoľko vychovávateliek, ktorými boli grófky Belruptová, Heisterová, Erdödyová, a dokonca aj jeden vychovávateľ, gróf František Norbert Trauttmanndorf.

Sobášna politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Rovnako ako všetci jej súrodenci, aj Mária Alžbeta sa mala stať obeťou sobášnej politiky svojej matky. Uchádzal sa o ňu napríklad poľský kráľ Stanislav II. August Poniatowski, ale aj vojvoda Benedetto Maria, ktorý bol synom Karola Emanuela I. Sardínsko-piemontského.

Choroba a vstup do kláštora

[upraviť | upraviť zdroj]

15. augusta 1767 zomrela jej sestra, Mária Jozefa, na kiahne. Mala sa vydávať za neapolsko-sicílskeho kráľa Ferdinanda I.. Krátko na to ochorela aj samotná Mária Alžbeta, ktorá dokonca dostala 29. októbra toho istého roku posledné pomazanie. Nakoniec sa jej však podarilo uzdraviť, no po chorobe zostala jej tvár pokrytá jazvami. To bol dôvod, prečo sa nikdy nevydala. Jej jedinou možnosťou bolo vstúpiť do kláštora. Tak sa nakoniec stala opátkou v Ústave šľachtičných v Innsbrucku.

Genealógia

[upraviť | upraviť zdroj]
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mikuláš II. (Lotrinsko)
 
 
 
 
 
 
 
Karol V. Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Klaudia Lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol II. Gonzaga
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Gonzagová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Gonzaga
 
 
 
 
 
 
 
František I. Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít XIII.
 
 
 
 
 
 
 
Filip I. Orleánsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Šarlota Orleánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Ľudovít Falcký
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Šarlota Falcká
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Šarlota Hessensko-Kasselská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand III. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Španielska
 
 
 
 
 
 
 
Karol VI. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip Viliam Falcko-Neuburský
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Terézia
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht Arnošt I. Öttingenský
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Lujza Öttingenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Frederika Württemberská
 
 
 
 
 
 

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]