Preskočiť na obsah

Trójsky kôň (história)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Trójsky kôň alebo zastareno trojánsky kôň bola vojnová lesť Grékov v trójskej vojne v podobe daru, ktorým bol drevený kôň. Vymyslel ho Odyseus. Zhotovil ho Epeius, zdatný tesár.[1]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]
Laocoón a jeho synovia
Laokoón a jeho synovia, mramor, kópia podľa helénskeho originálu z roku 200 pred n. l. Nájdená v Trajánových kúpeľoch, 1506.

Keď trójska vojna trvala už desať rokov a Gréci nedokázali dobyť Tróju, Odyseus navrhol, aby postavili mohutnú sochu dreveného koňa. Potom Gréci spálili a opustili svoj tábor. Obrancovia Tróje sa po odchode Grékov šli pozrieť na dreveného koňa. V kríkoch objavili zviazaného muža, ktorý tvrdil, že ho tam nechali Gréci ako obeť. Trójanom prezradil, že Gréci zanechali koňa ako obetný dar bohyni Aténe. Urobili ho takého veľkého, aby ho Trójania nemohli previesť cez hradby do mesta, čím by sa mala splniť veštba, že kým bude kôň v meste, bude nedobytné. Priamovova dcéra a veštkyňa Kassandra varovala svojich rodákov, aby neprijímali tento "danajský dar" od Grékov, pretože im prinesie škodu a záhubu. Aj kňaz Laokoón varoval obyvateľov mesta. Aby dokázal, že je to lesť, hodil oštep do dreveného koňa, z ktorého sa ozvalo rinčanie zbraní. Vtedy sa z mora vynorili dva obrovské hady, ktoré stiahli Laokoónta i s jeho dvomi synmi do morských hlbín. Trójania uverili, že je to znamenie bohov a rozhodli sa dreveného koňa vtiahnuť do svojho mesta. Aby to mohli urobiť, museli zbúrať jednu bránu, ktorú potom provizórne opravili. V noci z brucha dreveného koňa vyskočili ozbrojení Gréci vedení Odyseom, ktorí premohli stráž pri bráne a do Tróje vpustili grécke vojsko, ktoré sa medzitým vrátilo. Tak sa podarilo Tróju po desiatich rokoch dobyť, mužov pozabíjali a zo žien si spravili otrokyne.

Faktické vysvetlenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Originálny zdroj informácie o trójskom koňovi je dielo Odysea. Avšak tento text nepodáva príliš detailný opis. Viac podrobností uvádza až Vergílius v diele Eneida v 1. storočí pred n. l. Niektoré štúdie sa prikláňajú k názoru, že Gréci vo finále trójskej vojny nepoužili dreveného koňa, ale loď. Francesco Tiboni, morský archeológ z Univerzity v Marseille argumentuje nesprávnym prekladom Homéra. Podľa tohto výkladu je hippos dobový starogrécky názov pre fénické obchodné lode a je dochované, že mohli byť časťou daru porazeného vo vojne.[2]

Ďalšie významy

[upraviť | upraviť zdroj]

Výraz trójsky kôň sa na základe tejto legendy používa v prenesenom význame lesť (najmä podobného charakteru ako vyššie spomínaný kôň), úskok, zákerná zrada, podraz. Výraz môže odkazovať na:

  • Trójsky kôň - kyberzločin, spôsob útoku, ktorý sa maskuje ako neškodný[3]
  • Trójsky kôň - v ekonómii, obchodná príležitosť, ktorá sa na prvý pohľad javí ako dobrá, ale nie je taká
  • Trójsky kôň, film (1961), taliansky historický film, réžia Giorgio Ferroni
  • Operácia Trójsky kôň, J. A. Keel, 1970, kniha na tému UFO[4]
  • Incident "trójsky kôň", počas ktorého v roku 1985 zahájila polícia v Kapskom Meste streľbu na protestujúcich, ktorí hádzali kamene[5]
  • Škandál "trójsky kôň", britský škandál z roku 2014, ktorý zahŕňal obvinenia moslimov za pokus o prevzatie kontroly na školách v Birminghame[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Epeius | Greek mythology | Britannica [online]. www.britannica.com, [cit. 2023-02-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. BURGER, John. The Trojan Horse might not be what you think it was [online]. Aleteia — Catholic Spirituality, Lifestyle, World News, and Culture, 2018-01-04, [cit. 2023-02-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Trójsky kôň [online]. [Cit. 2023-02-15]. Dostupné online.
  4. Operation Trojan Horse [online]. Goodreads, [cit. 2023-02-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. WREN, Christopher S.; TIMES, Special To the New York. South Africa Acquits Police in Killing. The New York Times, 1989-12-12. Dostupné online [cit. 2023-02-15]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  6. Trojan Horse: Ofsted says schools were targeted. BBC News, 2014-06-09. Dostupné online [cit. 2023-02-15]. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]