Podmozgová žľaza: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.2) (robot Odobral: el:Υπόφυση |
Bez shrnutí editace |
||
(20 medziľahlých úprav od 14 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:Hypophyse.png|thumb|Umiestenie hypofýzy v [[lebka|lebke]]]] |
|||
'''Podmozgová žľaza''' alebo '''hypofýza''' (pravdepodobne z gr. ''hupophusis'' – uchytenie zospodu) je žľaza s |
'''Podmozgová žľaza''' alebo '''hypofýza''' (pravdepodobne z gr. ''hupophusis'' – uchytenie zospodu) je [[Endokrinná žľaza|žľaza s vnútorným vylučovaním]]. Má nadradenú, koordinačnú funkciu voči ostatným endokrinným žľazám. Je spojená s časťou [[medzimozog|medzimozgu]] – [[hypotalamus|hypotalamom]] a spolu s ním vytvára hypotalamo-hypofýzový komplex. Hypotalamus tu funguje ako riadiace a spájacie centrum, ktoré umožňuje ovládanie funkcií [[Endokrinná sústava|endokrinného systému]] [[centrálna nervová sústava|centrálnou nervovou sústavou]]. |
||
== Anatómia == |
== Anatómia == |
||
Hypofýza je nepárový, sivoružový, valcovitý útvar oblého tvaru, v predozadnom smere mierne sploštený. Jej veľkosť je do istej miery variabilná: dĺžka 5{{--}}{{mm|11|m}}, výška 6{{--}}{{mm|7|m}}, šírka 12{{--}}{{mm|14|m}}, váha 300{{--}}700 mg. U žien je o niečo ťažšia, počas [[tehotenstvo|tehotenstva]] sa jej veľkosť mierne zväčšuje. Je uložená v tzv. |
Hypofýza je nepárový, sivoružový, valcovitý útvar oblého tvaru, v predozadnom smere mierne sploštený. Jej veľkosť je do istej miery variabilná: dĺžka 5{{--}}{{mm|11|m}}, výška 6{{--}}{{mm|7|m}}, šírka 12{{--}}{{mm|14|m}}, váha 300{{--}}700 mg. U žien je o niečo ťažšia, počas [[tehotenstvo|tehotenstva]] sa jej veľkosť mierne zväčšuje. Je uložená v tzv. ''tureckom sedle'' (lat. ''sella turcica''), ktoré vytvára [[klinová kosť]] (lat. ''os sphenoidale''). Hypofýza je obalená väzivovým puzdrom a jej kostené lôžko je vystlané [[mozgová plena|tvrdou mozgovou plenou]] (lat. ''dura mater''). Dura mater tvorí medzi prednými a zadnými výbežkami okraja tureckého sedla – ''processus clinoideus anterior'' (lat.) a ''processus clinoideus posterior'' (lat.) – záhyb (odb. duplikatúru), ktorá až na malý otvor uzatvára jeho dutinu. Takto je hypofýza veľmi dobre chránená. |
||
Duplikatúra dura mater, ktorá kryje hypofýzu z hornej strany, sa volá |
Duplikatúra dura mater, ktorá kryje hypofýzu z hornej strany, sa volá ''bránica sedla'' – (lat. ''diaphragma sellae''). V tomto kryte je malý otvor, ktorým prechádza stopka – ''infundíbulum hypofýzy''. Infundíbulum spája hypofýzu s [[hypotalamus|hypotalamom]], ktorý v mieste spojenia s ním vybieha do tzv. ''tuber cinereum'' (lat.). Tretia komora vybieha do infundíbula v podobe slepo končiaceho výbežku (lat. ''recessus infundibuli''). |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
Hypofýza sa skladá z dvoch častí: |
Hypofýza sa skladá z dvoch častí: |
||
Riadok 16: | Riadok 19: | ||
::* ''lobus nervosus'' - vlastná neurohypofýza. |
::* ''lobus nervosus'' - vlastná neurohypofýza. |
||
::* ''infundibulum'' - pokračovanie lobus nervosus, ktoré ho spája s hypotalamom. |
::* ''infundibulum'' - pokračovanie lobus nervosus, ktoré ho spája s hypotalamom. |
||
:::* ''eminentia mediana'' - mierne vyvýšenie prednej i zadnej steny infundíbula, vyklenujúce sa do dutiny III.komory. |
:::* ''eminentia mediana'' - mierne vyvýšenie prednej i zadnej steny infundíbula, vyklenujúce sa do dutiny III. komory. |
||
Do neurohypofýzy vstupujú [[axón]]y [[neurón]]ov z ''nucleus supraopticus'' (lat.) a ''nucleus paraventricularis'' (lat.) vo forme |
Do neurohypofýzy vstupujú [[axón]]y [[neurón]]ov z ''nucleus supraopticus'' (lat.) a ''nucleus paraventricularis'' (lat.) vo forme ''tractus hypothalamohypophysialis'' (lat.). |
||
=== Cievne zásobenie hypofýzy === |
=== Cievne zásobenie hypofýzy === |
||
Riadok 25: | Riadok 28: | ||
'''''Dolná hypofyzárna tepna''''' – lat. ''arteria hypophysialis inferior'' – odstupuje z vnútornej krčnice (lat. ''[[arteria carotis interna]]'') hneď po jej výstupe zo sinus cavernosus. Ide zdola k lobus posterior, ktorý zásobuje. V samotnej hypofýze vysiela vetvičky aj do predného laloka a stopky. |
'''''Dolná hypofyzárna tepna''''' – lat. ''arteria hypophysialis inferior'' – odstupuje z vnútornej krčnice (lat. ''[[arteria carotis interna]]'') hneď po jej výstupe zo sinus cavernosus. Ide zdola k lobus posterior, ktorý zásobuje. V samotnej hypofýze vysiela vetvičky aj do predného laloka a stopky. |
||
'''''Horná hypofyzárna tepna''''' – lat. ''arteria hypophysialis superior'' odstupuje z vnútornej krčnice neskôr, až pred jej rozdelením na mozgové tepny. Smeruje |
'''''Horná hypofyzárna tepna''''' – lat. ''arteria hypophysialis superior'' odstupuje z vnútornej krčnice neskôr, až pred jej rozdelením na mozgové tepny. Smeruje spredu k stopke a delí sa na vetvičky pre predný lalok a pre infundíbulum a jeho eminentia mediana. |
||
Horné hypofyzárne tepny sa vetvia v hornej časti infundíbula a eminentia mediana. Tvoria tu kapilárne siete, z ktorých následne vznikajú žily zostupujúce stopkou do predného laloka hypofýzy, kde sa znovu vetvia na kapilárne siete – tento spôsob |
Horné hypofyzárne tepny sa vetvia v hornej časti infundíbula a eminentia mediana. Tvoria tu kapilárne siete, z ktorých následne vznikajú žily zostupujúce stopkou do predného laloka hypofýzy, kde sa znovu vetvia na kapilárne siete – tento spôsob vetvenia sa podobá vetveniu [[vrátnica|vrátnice]] (lat. ''vena portae''), preto sa označuje ako ''hypofýzoportálny systém''. |
||
Osobitne z kapilárnych sietí predného a osobitne zo zadného laloka sa vytvárajú |
Osobitne z kapilárnych sietí predného a osobitne zo zadného laloka sa vytvárajú ''hypofyzárne vény'' – lat. ''venae hypophysiales''. Je ich väčšie množstvo a ústia do sinus cavernosus. |
||
== Histológia == |
== Histológia == |
||
Riadok 46: | Riadok 49: | ||
[[Súbor:Hypophysis3.gif|thumb|Sagitálny rez hypofýzou u dospelej opice. (Gray H. Anatomy of the Human Body, 1918)]]Pars distalis je zložená z epitelových buniek rôznej veľkosti, tvaru i funkcie. Sú v nej usporiadané do vzájomne prepojených pruhov, trámcov a folikulov (niekedy obsahujúcich koloidnú hmotu), medzi ktorými je veľké množstvo sínusoidných [[kapilára|kapilár]]. Tie sú oddelené od žľazových buniek spleťou jemných [[retikulín]]ových vláken, ktoré naväzujú na hrubšie väzivové septá vychádzajúce z puzdra. Jej bunky rozdeľujeme podľa ich schopnosti sa farbiť a podľa špeciálnych imunohistochemických metód na nasledovné typy: |
[[Súbor:Hypophysis3.gif|thumb|Sagitálny rez hypofýzou u dospelej opice. (Gray H. Anatomy of the Human Body, 1918)]]Pars distalis je zložená z epitelových buniek rôznej veľkosti, tvaru i funkcie. Sú v nej usporiadané do vzájomne prepojených pruhov, trámcov a folikulov (niekedy obsahujúcich koloidnú hmotu), medzi ktorými je veľké množstvo sínusoidných [[kapilára|kapilár]]. Tie sú oddelené od žľazových buniek spleťou jemných [[retikulín]]ových vláken, ktoré naväzujú na hrubšie väzivové septá vychádzajúce z puzdra. Jej bunky rozdeľujeme podľa ich schopnosti sa farbiť a podľa špeciálnych imunohistochemických metód na nasledovné typy: |
||
* '''''chromofóbne bunky''''' (zle sa farbiace), tvoria 20% všetkých buniek adenohypofýzy a sú uložené zväčša centrálne. Sú pomerne malé a ich granuly sú viditeľné len pod elektrónovým mikroskopom. |
* '''''chromofóbne bunky''''' (zle sa farbiace), tvoria 20 % všetkých buniek adenohypofýzy a sú uložené zväčša centrálne. Sú pomerne malé a ich granuly sú viditeľné len pod elektrónovým mikroskopom. |
||
** |
**''vlastné chromofóbne bunky'' – majú veľmi drobné sekrečné granuly, dobre viditeľné len elektrónovým [[mikroskop]]om. Keďže sa farbia práve granuly, časť chromofóbnych buniek sa považuje za bunky chromofilné, ktoré svoje granuly práve vylúčili, a časť za [[kmeňová bunka|kmeňové bunky]], ktoré ešte nemajú sekrečnú schopnosť (tieto patria k najmenším bunkám adenohypofýzy). |
||
** ''folikulárne bunky'' – majú tvar hviezdice a sú navzájom pospájané svojimi výbežkami. Pravdepodobne tvoria podpornú sieť pre secernujúce bunky a kapiláry. Majú tiež vlastnosť [[makrofág]]ov – [[fagocytóza|fagocytózu]]. |
** ''folikulárne bunky'' – majú tvar hviezdice a sú navzájom pospájané svojimi výbežkami. Pravdepodobne tvoria podpornú sieť pre secernujúce bunky a kapiláry. Majú tiež vlastnosť [[makrofág]]ov – [[fagocytóza|fagocytózu]]. |
||
* '''''chromofilné bunky''''' (dobre sa farbiace) – samotní producenti hormónov adenohypofýzy. Majú typické sekrečné granuly na strane bunky priľahlej ku kapiláre. Podľa typu sfarbenia sa delia na dva typy: |
* '''''chromofilné bunky''''' (dobre sa farbiace) – samotní producenti hormónov adenohypofýzy. Majú typické sekrečné granuly na strane bunky priľahlej ku kapiláre. Podľa typu sfarbenia sa delia na dva typy: |
||
** |
**''acidofilné bunky'' – tvoria 40 % všetkých buniek adenohypofýzy, sú lokalizované najmä periférne. Sú okrúhle, veľké 12 až 20 mikrometrov, s mierne excentricky uloženým jadrom. Farbia sa kyslými farbivami, preto názov „acidofilné“ bunky – [[eozín]]om, kyslým [[fuksín]]om a [[oranžová G|oranžovou G]] (toto farbivo je najselektívnejšie). |
||
*** somatotropné bunky (STH – bunky) – obsahujú guľovité sekrečné granuly strednej veľkosti a produkujú [[somatotropín]] (rastový hormón, STH). |
*** somatotropné bunky (STH – bunky) – obsahujú guľovité sekrečné granuly strednej veľkosti a produkujú [[somatotropín]] (rastový hormón, STH). |
||
*** laktotropné alebo luteotropné bunky (LTH – bunky, mammotropné bunky) – obsahujú väčšie sekrečné granuly oválneho tvaru a produkujú [[prolaktín]] (luteomammotropný hormón, PRL). Ich počet výrazne stúpa počas tehotenstva a [[dojčenie|dojčenia]]. |
*** laktotropné alebo luteotropné bunky (LTH – bunky, mammotropné bunky) – obsahujú väčšie sekrečné granuly oválneho tvaru a produkujú [[prolaktín]] (luteomammotropný hormón, PRL). Ich počet výrazne stúpa počas tehotenstva a [[dojčenie|dojčenia]]. |
||
** ''bazofilné bunky'' – tvoria 10% všetkých buniek adenohypofýzy (niektoré zdroje udávajú 15 – 30%), sú lokalizované najmä centrálne. Farbia sa zásaditými farbivami, na rozdiel od acidofilných buniek sú [[PAS]] pozitívne a sú odolné voči natráveniu [[diastáza|diastázou]]. Tieto vlastnosti sú podmienené [[glykoproteín]]ovým charakterom ich produktov. Obsahujú malé sekrečné granuly. |
** ''bazofilné bunky'' – tvoria 10 % všetkých buniek adenohypofýzy (niektoré zdroje udávajú 15 – 30 %), sú lokalizované najmä centrálne. Farbia sa zásaditými farbivami, na rozdiel od acidofilných buniek sú [[PAS]] pozitívne a sú odolné voči natráveniu [[diastáza|diastázou]]. Tieto vlastnosti sú podmienené [[glykoproteín]]ovým charakterom ich produktov. Obsahujú malé sekrečné granuly. |
||
*** gonadotropné bunky – produkujú dva hormóny. Nie je zatiaľ jasné, či ide o dva druhy buniek, alebo o jeden typ striedavo produkujúci oba hormóny – [[folikulostimulačný hormón]] (folitropín, FSH) a [[luteinizačný hormón]] (lutropín, LH). Patria k najväčším bunkám adenohypofýzy. |
*** gonadotropné bunky – produkujú dva hormóny. Nie je zatiaľ jasné, či ide o dva druhy buniek, alebo o jeden typ striedavo produkujúci oba hormóny – [[folikulostimulačný hormón]] (folitropín, FSH) a [[luteinizačný hormón]] (lutropín, LH). Patria k najväčším bunkám adenohypofýzy. |
||
*** tyreotropné bunky – sú väčšie, polyedrického tvaru, uložené najmä v centrálnych častiach pars distalis. Majú malé sekrečné granuly uložené na periférií bunky a produkujú [[tyreotropín]] (tyreotropný hormón, TSH). |
*** tyreotropné bunky – sú väčšie, polyedrického tvaru, uložené najmä v centrálnych častiach pars distalis. Majú malé sekrečné granuly uložené na periférií bunky a produkujú [[tyreotropín]] (tyreotropný hormón, TSH). |
||
Riadok 64: | Riadok 67: | ||
==== Pars tuberalis ==== |
==== Pars tuberalis ==== |
||
Pars tuberalis je tvorená 2 |
Pars tuberalis je tvorená 2 – 3 vrstvami buniek, ktoré vytvárajú nepravidelné trámce a folikulmi buniek, podobných chromofóbnym bunkám. Ich funkcia nie je známa. Je tu najhustejšia sieť ciev z celej hypofýzy. |
||
=== Neurohypofýza === |
=== Neurohypofýza === |
||
Neurohypofýza je neuroektodermového pôvodu. V anatomickom reze je sivožltej farby, ktorého príčinou je bunkový [[pigment]]. Nemá histologicky žľazový charakter. Tvorí ju veľké množstvo [[neuroglia|gliových buniek]] (tzv. ''pituicyty'') a malé množstvo [[ependýmová bunka|ependýmových buniek]]. Do zadného laloku cez infundíbulum smeruje veľké množstvo [[myelín|nemyelinizovaných]] nervových vlákien (cca 100 000) z jadier hypotalamu (''nucleus supraopticus'' a ''nucleus paraventricularis''), ktoré majú sekrečnú funkciu. Samotné pôsobky sú transportované z tela nervovej bunky v hypotalame v sekrečných granulách cez nervové výbežky – |
Neurohypofýza je neuroektodermového pôvodu. V anatomickom reze je sivožltej farby, ktorého príčinou je bunkový [[pigment]]. Nemá histologicky žľazový charakter. Tvorí ju veľké množstvo [[neuroglia|gliových buniek]] (tzv. ''pituicyty'') a malé množstvo [[ependýmová bunka|ependýmových buniek]]. Do zadného laloku cez infundíbulum smeruje veľké množstvo [[myelín|nemyelinizovaných]] nervových vlákien (cca 100 000) z jadier hypotalamu (''nucleus supraopticus'' a ''nucleus paraventricularis''), ktoré majú sekrečnú funkciu. Samotné pôsobky sú transportované z tela nervovej bunky v hypotalame v sekrečných granulách cez nervové výbežky – axóny. Hovoríme o tzv. ''axonálnom prúdení''. Takýto axón sa nekončí typicky [[synapsia (neurológia)|synapsiou]], ale nalieha na stenu kapiláry, do ktorej tieto pôsobky vylučuje – samotný dej sa označuje ako ''neurosekrécia (neurokrínia)'' a bunky neurosekrečné (neurokrinné alebo neuroendokrinné). Pokiaľ je produkt [[neurón]]u skutočným [[hormón]]om, bunku označujeme ako ''neuroendokrinný'' alebo ''peptidergný neurón''. Sekrečné granuly sa pred uvoľnením do krvného obehu hromadia v koncových častiach axónov ako tzv. ''[[Percy T. Herring|Herringove]] telieska''. |
||
Medzi gliovými bunkami sú zrnká pigmentu, ktorého množstvo pribúda vekom. |
|||
== Embryológia == |
== Embryológia == |
||
Vývoj hypofýzy začína u trojtýždňového [[embryo|embrya]] z dvoch odlišných základov: |
Vývoj hypofýzy začína u trojtýždňového [[embryo|embrya]] z dvoch odlišných základov: |
||
* Z epitelovej výchlipky ([[ektoderm]]) stropu stomodea (primitívnej ústnej dutiny) tesne pred [[faryngová membrána|faryngovou membránou]] – z tzv. |
* Z epitelovej výchlipky ([[ektoderm]]) stropu stomodea (primitívnej ústnej dutiny) tesne pred [[faryngová membrána|faryngovou membránou]] – z tzv. ''Rathkeho výchlipky''. Tá sa vyklenuje nahor pod spodinu základu medzimozgu. |
||
* Proti nej postupuje výbežok zo spodiny medzimozgu ''processus infundibuli'' (lat.) – budúce infundíbulum. |
* Proti nej postupuje výbežok zo spodiny medzimozgu ''processus infundibuli'' (lat.) – budúce infundíbulum. |
||
V 6. týždni sa obe výchlipky stretnú, tá zo stomodea pred tou zo spodiny medzimozgu. |
V 6. týždni sa obe výchlipky stretnú, tá zo stomodea pred tou zo spodiny medzimozgu. |
||
Riadok 82: | Riadok 86: | ||
== Fyziológia (funkcie) == |
== Fyziológia (funkcie) == |
||
[[Súbor:Grays pituitary.png| |
[[Súbor:Grays pituitary.png|náhľad|Schematický priečny rez tureckým sedlom a hypofýzou. (Gray H. Anatomy of the Human Body, 1918)]]Hlavným regulačným centrom hypofýzy je [[hypotalamus]]. Vylučovanie jej hormónov reguluje pomocou vlastných regulačných [[bielkovina|polypeptidov]], ktoré sa tvoria v hypotalamických jadrách. Axonálnym transportom sú distribuované do oblasti eminentia mediana, tam prechádzajú do ciev hypofýzoportálneho systému a cezeň sa dostávajú do adenohypofýzy. Tieto regulačné látky označujeme podľa toho, či produkciu jednotlivých hormónov stimulujú - ''liberíny'' (napr. kortikoliberín, tyreoliberín, foliberín) alebo utlmujú - ''statíny'' (napr.somatostatín, prolaktostatín). Ich vylučovanie je riadené nervovou cestou. |
||
Iná situácia je v prípade neurohypofýzy, ktorá je vlastne priamo akousi „predĺženou rukou“ hypotalamu – jej hormóny (takisto syntetizované v jadrách) sa vylučujú priamo do [[krvný obeh|krvného obehu]]. |
Iná situácia je v prípade neurohypofýzy, ktorá je vlastne priamo akousi „predĺženou rukou“ hypotalamu – jej hormóny (takisto syntetizované v jadrách) sa vylučujú priamo do [[krvný obeh|krvného obehu]]. |
||
Riadok 91: | Riadok 95: | ||
* '''''[[Kortikotropín]]''''' (adrenokortikotropný hormón, ACTH) – stimuluje tvorbu hormónov v kôre [[nadoblička|nadobličiek]]. |
* '''''[[Kortikotropín]]''''' (adrenokortikotropný hormón, ACTH) – stimuluje tvorbu hormónov v kôre [[nadoblička|nadobličiek]]. |
||
* '''''[[Folikulostimulačný hormón]]''''' (folitropín, FSH) – u žien pôsobí spolu s lutenizačným hormónom pri stimulácii vývoja [[vajíčko|vajíčok]] a vylučovania [[estrogén]]u pri [[menštruácia|menštruácii]]; u mužov vyvoláva tvorbu [[spermia|spermií]]. |
* '''''[[Folikulostimulačný hormón]]''''' (folitropín, FSH) – u žien pôsobí spolu s lutenizačným hormónom pri stimulácii vývoja [[vajíčko|vajíčok]] a vylučovania [[estrogén]]u pri [[menštruácia|menštruácii]]; u mužov vyvoláva tvorbu [[spermia|spermií]]. |
||
* '''''[[Luteinizačný hormón]]''''' (lutropín, LH) – u žien stimuluje [[ovulácia|ovuláciu]], vývoj [[žlté teliesko|žltého telieska]] |
* '''''[[Luteinizačný hormón]]''''' (lutropín, LH) – u žien stimuluje [[ovulácia|ovuláciu]], vývoj [[žlté teliesko|žltého telieska]] tvorbou [[progesterón]]u a estrogénu; u mužov spôsobuje tvorbu [[androgény|androgénov]]; u nižších živočíchov zodpovedá za inštinktívne rodičovské správanie |
||
* '''''[[Prolaktín]]''''' (luteomammotropný hormón, PRL) – stimuluje vylučovanie hormónov žltého telieska a po [[pôrod]]e vyvoláva tvorbu [[materské mlieko|materského mlieka]]. |
* '''''[[Prolaktín]]''''' (luteomammotropný hormón, PRL) – stimuluje vylučovanie hormónov žltého telieska a po [[pôrod]]e vyvoláva tvorbu [[materské mlieko|materského mlieka]]. |
||
Riadok 149: | Riadok 153: | ||
== Zdroje == |
== Zdroje == |
||
* |
* Sinelnikov, R.D.: ''Atlas anatomie člověka'' (Avicenum, 1970) |
||
* |
* Čihák, R.: ''Anatomie 2'' (Avicenum, 1986) |
||
* |
* Kapeller K., Pospíšilová V.: ''Embryológia človeka'' (Osveta, 1990) |
||
* |
* Tortora G.J., Grabowski S.R.: ''Principles of Human Anatomy and Physiology'' (Biological Sciences Textbooks, Inc., 1996) |
||
* |
* Klika E.: ''Histológia'' (Osveta, 1987) |
||
* |
* Zaviačič M.: ''Kompendium patológie'' (1993, ISBN 80-223-0686-X) |
||
* |
* Gray H.: ''Anatomy of the Human Body'' (1918, [http://www.bartleby.com/107/]) |
||
{{Podmozgová žľaza}} |
{{Podmozgová žľaza}} |
||
{{Endokrinný systém}} |
{{Endokrinný systém}} |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Mozog]] |
||
[[Kategória:Endokrinný systém]] |
[[Kategória:Endokrinný systém]] |
||
[[af:Hipofise]] |
|||
[[ar:غدة نخامية]] |
|||
[[az:Hipofiz]] |
|||
[[be:Гіпофіз]] |
|||
[[be-x-old:Мазгавы прывесак]] |
|||
[[bg:Хипофиза]] |
|||
[[bn:পিটুইটারি গ্রন্থি]] |
|||
[[bs:Hipofiza]] |
|||
[[ca:Hipòfisi]] |
|||
[[cs:Hypofýza]] |
|||
[[cy:Chwarren bitwidol]] |
|||
[[da:Hypofyse]] |
|||
[[de:Hypophyse]] |
|||
[[dv:ޕިޓޫއިޓަރީ ގްލޭންޑް]] |
|||
[[en:Pituitary gland]] |
|||
[[eo:Hipofizo]] |
|||
[[es:Hipófisis]] |
|||
[[et:Ajuripats]] |
|||
[[eu:Hipofisi]] |
|||
[[fa:هیپوفیز]] |
|||
[[fi:Aivolisäke]] |
|||
[[fr:Hypophyse]] |
|||
[[ga:Faireog Phiotútach]] |
|||
[[gl:Glándula hipófise]] |
|||
[[gu:કફોત્પાદક ગ્રંથિ]] |
|||
[[he:בלוטת יותרת המוח]] |
|||
[[hi:पिट्यूटरी ग्रंथि]] |
|||
[[hr:Hipofiza]] |
|||
[[hu:Agyalapi mirigy]] |
|||
[[id:Hipofisis]] |
|||
[[io:Hipofizo]] |
|||
[[is:Heiladingull]] |
|||
[[it:Ipofisi]] |
|||
[[ja:下垂体]] |
|||
[[jv:Kelenjar pituitari]] |
|||
[[ka:ჰიპოფიზი]] |
|||
[[kk:Аденогипофиз]] |
|||
[[kn:ಪಿಟ್ಯುಟರಿ ಗ್ರಂಥಿ]] |
|||
[[ko:뇌하수체]] |
|||
[[la:Glandula pituitaria]] |
|||
[[lt:Hipofizė]] |
|||
[[lv:Hipofīze]] |
|||
[[mk:Хипофиза]] |
|||
[[nl:Hypofyse]] |
|||
[[no:Hypofyse]] |
|||
[[pl:Przysadka mózgowa]] |
|||
[[pt:Hipófise]] |
|||
[[ro:Hipofiză]] |
|||
[[ru:Гипофиз]] |
|||
[[sh:Hipofiza]] |
|||
[[simple:Pituitary gland]] |
|||
[[sl:Hipofiza]] |
|||
[[sq:Hipofiza]] |
|||
[[sr:Хипофиза]] |
|||
[[su:Hipofisis]] |
|||
[[sv:Hypofys]] |
|||
[[ta:பிட்யூட்டரி சுரப்பி]] |
|||
[[te:పియూష గ్రంధి]] |
|||
[[th:ต่อมใต้สมอง]] |
|||
[[tl:Glandulang pituitaryo]] |
|||
[[tr:Hipofiz]] |
|||
[[ug:مېڭە ئاستى بېزى]] |
|||
[[uk:Гіпофіз]] |
|||
[[vi:Tuyến yên]] |
|||
[[zh:腦下垂體]] |
Aktuálna revízia z 22:50, 26. marec 2020
Podmozgová žľaza alebo hypofýza (pravdepodobne z gr. hupophusis – uchytenie zospodu) je žľaza s vnútorným vylučovaním. Má nadradenú, koordinačnú funkciu voči ostatným endokrinným žľazám. Je spojená s časťou medzimozgu – hypotalamom a spolu s ním vytvára hypotalamo-hypofýzový komplex. Hypotalamus tu funguje ako riadiace a spájacie centrum, ktoré umožňuje ovládanie funkcií endokrinného systému centrálnou nervovou sústavou.
Anatómia
[upraviť | upraviť zdroj]Hypofýza je nepárový, sivoružový, valcovitý útvar oblého tvaru, v predozadnom smere mierne sploštený. Jej veľkosť je do istej miery variabilná: dĺžka 5 – 11 mm, výška 6 – 7 mm, šírka 12 – 14 mm, váha 300 – 700 mg. U žien je o niečo ťažšia, počas tehotenstva sa jej veľkosť mierne zväčšuje. Je uložená v tzv. tureckom sedle (lat. sella turcica), ktoré vytvára klinová kosť (lat. os sphenoidale). Hypofýza je obalená väzivovým puzdrom a jej kostené lôžko je vystlané tvrdou mozgovou plenou (lat. dura mater). Dura mater tvorí medzi prednými a zadnými výbežkami okraja tureckého sedla – processus clinoideus anterior (lat.) a processus clinoideus posterior (lat.) – záhyb (odb. duplikatúru), ktorá až na malý otvor uzatvára jeho dutinu. Takto je hypofýza veľmi dobre chránená.
Duplikatúra dura mater, ktorá kryje hypofýzu z hornej strany, sa volá bránica sedla – (lat. diaphragma sellae). V tomto kryte je malý otvor, ktorým prechádza stopka – infundíbulum hypofýzy. Infundíbulum spája hypofýzu s hypotalamom, ktorý v mieste spojenia s ním vybieha do tzv. tuber cinereum (lat.). Tretia komora vybieha do infundíbula v podobe slepo končiaceho výbežku (lat. recessus infundibuli).
Po oboch stranách hypofýzy prebieha párový žilový splav – lat. sinus cavernosus. Ten je rozdelený neúplnými priečkami na sústavu vzájomne pospájaných dutín. Prechádza cezeň okrem viacerých nervov i arteria carotis interna.
Hypofýza sa skladá z dvoch častí:
- Časť žľaznatá – adenohypofýza
- pars distalis (lat.) - vlastná adenohypofýza; predná, najväčšia časť hypofýzy.
- pars intermedia (lat.) - pruh buniek naliehajúci na neurohypofýzu a oddeľujúci ju od vlastnej adenohypofýzy. Sama je od nej oddelená drobnou štrbinkou, ktorá je pozostatkom dutiny stomodea (pozri Embryológiu hypofýzy). Táto môže v dospelosti sčasti obliterovať a zostávajú po nej len folikuly vystlané kubickým epitelom - tzv.Rathkeho cysty.
- pars tuberalis (lat.) - vrstvička buniek pokrývajúca infundíbulum a tiahnúca sa až k tuber cinereum, bohato cievne zásobená - začínajú tu kapiláry hypofýzoportálneho systému (pozri Cievne zásobenie hypofýzy).
- Časť nervová – neurohypofýza alebo tiež pars neuralis
- lobus nervosus - vlastná neurohypofýza.
- infundibulum - pokračovanie lobus nervosus, ktoré ho spája s hypotalamom.
- eminentia mediana - mierne vyvýšenie prednej i zadnej steny infundíbula, vyklenujúce sa do dutiny III. komory.
Do neurohypofýzy vstupujú axóny neurónov z nucleus supraopticus (lat.) a nucleus paraventricularis (lat.) vo forme tractus hypothalamohypophysialis (lat.).
Cievne zásobenie hypofýzy
[upraviť | upraviť zdroj]Má súvis s prenášaním hormónov z hypotalamu do hypofýzy a z hypofýzy do krvného obehu. Tepny i žily sú párové.
Dolná hypofyzárna tepna – lat. arteria hypophysialis inferior – odstupuje z vnútornej krčnice (lat. arteria carotis interna) hneď po jej výstupe zo sinus cavernosus. Ide zdola k lobus posterior, ktorý zásobuje. V samotnej hypofýze vysiela vetvičky aj do predného laloka a stopky.
Horná hypofyzárna tepna – lat. arteria hypophysialis superior odstupuje z vnútornej krčnice neskôr, až pred jej rozdelením na mozgové tepny. Smeruje spredu k stopke a delí sa na vetvičky pre predný lalok a pre infundíbulum a jeho eminentia mediana.
Horné hypofyzárne tepny sa vetvia v hornej časti infundíbula a eminentia mediana. Tvoria tu kapilárne siete, z ktorých následne vznikajú žily zostupujúce stopkou do predného laloka hypofýzy, kde sa znovu vetvia na kapilárne siete – tento spôsob vetvenia sa podobá vetveniu vrátnice (lat. vena portae), preto sa označuje ako hypofýzoportálny systém.
Osobitne z kapilárnych sietí predného a osobitne zo zadného laloka sa vytvárajú hypofyzárne vény – lat. venae hypophysiales. Je ich väčšie množstvo a ústia do sinus cavernosus.
Histológia
[upraviť | upraviť zdroj]Hypofýza sa skladá z dvoch histologicky odlišných lalokov, ktoré majú spoločné puzdro.
Väzivové puzdro
[upraviť | upraviť zdroj]Puzdro je jemné, skladá sa z kolagénového väziva, ktoré pozdĺž infundíbula plynule prechádza do mäkkej pleny mozgovej (lat. pia mater). Z jeho vnútornej plochy odstupujú jemné väzivové septá, ktoré obsahujú nervy a krvné cievy.
Adenohypofýza
[upraviť | upraviť zdroj]Adenohypofýza je extodermového pôvodu a je najobjemnejšou časťou hypofýzy. V anatomickom reze má vďaka veľkému množstvu drobných ciev hnedočervenú farbu.
Pars distalis
[upraviť | upraviť zdroj]Pars distalis je zložená z epitelových buniek rôznej veľkosti, tvaru i funkcie. Sú v nej usporiadané do vzájomne prepojených pruhov, trámcov a folikulov (niekedy obsahujúcich koloidnú hmotu), medzi ktorými je veľké množstvo sínusoidných kapilár. Tie sú oddelené od žľazových buniek spleťou jemných retikulínových vláken, ktoré naväzujú na hrubšie väzivové septá vychádzajúce z puzdra. Jej bunky rozdeľujeme podľa ich schopnosti sa farbiť a podľa špeciálnych imunohistochemických metód na nasledovné typy:
- chromofóbne bunky (zle sa farbiace), tvoria 20 % všetkých buniek adenohypofýzy a sú uložené zväčša centrálne. Sú pomerne malé a ich granuly sú viditeľné len pod elektrónovým mikroskopom.
- vlastné chromofóbne bunky – majú veľmi drobné sekrečné granuly, dobre viditeľné len elektrónovým mikroskopom. Keďže sa farbia práve granuly, časť chromofóbnych buniek sa považuje za bunky chromofilné, ktoré svoje granuly práve vylúčili, a časť za kmeňové bunky, ktoré ešte nemajú sekrečnú schopnosť (tieto patria k najmenším bunkám adenohypofýzy).
- folikulárne bunky – majú tvar hviezdice a sú navzájom pospájané svojimi výbežkami. Pravdepodobne tvoria podpornú sieť pre secernujúce bunky a kapiláry. Majú tiež vlastnosť makrofágov – fagocytózu.
- chromofilné bunky (dobre sa farbiace) – samotní producenti hormónov adenohypofýzy. Majú typické sekrečné granuly na strane bunky priľahlej ku kapiláre. Podľa typu sfarbenia sa delia na dva typy:
- acidofilné bunky – tvoria 40 % všetkých buniek adenohypofýzy, sú lokalizované najmä periférne. Sú okrúhle, veľké 12 až 20 mikrometrov, s mierne excentricky uloženým jadrom. Farbia sa kyslými farbivami, preto názov „acidofilné“ bunky – eozínom, kyslým fuksínom a oranžovou G (toto farbivo je najselektívnejšie).
- somatotropné bunky (STH – bunky) – obsahujú guľovité sekrečné granuly strednej veľkosti a produkujú somatotropín (rastový hormón, STH).
- laktotropné alebo luteotropné bunky (LTH – bunky, mammotropné bunky) – obsahujú väčšie sekrečné granuly oválneho tvaru a produkujú prolaktín (luteomammotropný hormón, PRL). Ich počet výrazne stúpa počas tehotenstva a dojčenia.
- bazofilné bunky – tvoria 10 % všetkých buniek adenohypofýzy (niektoré zdroje udávajú 15 – 30 %), sú lokalizované najmä centrálne. Farbia sa zásaditými farbivami, na rozdiel od acidofilných buniek sú PAS pozitívne a sú odolné voči natráveniu diastázou. Tieto vlastnosti sú podmienené glykoproteínovým charakterom ich produktov. Obsahujú malé sekrečné granuly.
- gonadotropné bunky – produkujú dva hormóny. Nie je zatiaľ jasné, či ide o dva druhy buniek, alebo o jeden typ striedavo produkujúci oba hormóny – folikulostimulačný hormón (folitropín, FSH) a luteinizačný hormón (lutropín, LH). Patria k najväčším bunkám adenohypofýzy.
- tyreotropné bunky – sú väčšie, polyedrického tvaru, uložené najmä v centrálnych častiach pars distalis. Majú malé sekrečné granuly uložené na periférií bunky a produkujú tyreotropín (tyreotropný hormón, TSH).
- kortikotropné bunky – nachádzajú sa najmä v periférií pars distalis. Majú nepravidelný tvar s výbežkami, ich sekrečné granuly nie sú tak početné a bunky produkujú kortikotropín (adrenokortikotropný hormón, ACTH). Niektoré pramene zaraďujú tento typ do skupiny chromofóbnych buniek.
- acidofilné bunky – tvoria 40 % všetkých buniek adenohypofýzy, sú lokalizované najmä periférne. Sú okrúhle, veľké 12 až 20 mikrometrov, s mierne excentricky uloženým jadrom. Farbia sa kyslými farbivami, preto názov „acidofilné“ bunky – eozínom, kyslým fuksínom a oranžovou G (toto farbivo je najselektívnejšie).
Pars intermedia
[upraviť | upraviť zdroj]Pars intermedia je u človeka len rudimentárna úzka zóna tkaniva medzi adeno- a neurohypofýzou, zložená z niekoľkých folikulov vystlaných plochým alebo kubickým epitelom a vyplnených koloidom. Folikuly obklopujú bunkové trámce, ktoré najmä u starších ľudí zasahujú hlboko do neurohypofýzy (tzv. invázia bazofilov). Obsahuje melanotropné bunky – bazofilné bunky produkujúce melanotropín (melanocyty stimulujúci hormón, MSH).
Pars tuberalis
[upraviť | upraviť zdroj]Pars tuberalis je tvorená 2 – 3 vrstvami buniek, ktoré vytvárajú nepravidelné trámce a folikulmi buniek, podobných chromofóbnym bunkám. Ich funkcia nie je známa. Je tu najhustejšia sieť ciev z celej hypofýzy.
Neurohypofýza
[upraviť | upraviť zdroj]Neurohypofýza je neuroektodermového pôvodu. V anatomickom reze je sivožltej farby, ktorého príčinou je bunkový pigment. Nemá histologicky žľazový charakter. Tvorí ju veľké množstvo gliových buniek (tzv. pituicyty) a malé množstvo ependýmových buniek. Do zadného laloku cez infundíbulum smeruje veľké množstvo nemyelinizovaných nervových vlákien (cca 100 000) z jadier hypotalamu (nucleus supraopticus a nucleus paraventricularis), ktoré majú sekrečnú funkciu. Samotné pôsobky sú transportované z tela nervovej bunky v hypotalame v sekrečných granulách cez nervové výbežky – axóny. Hovoríme o tzv. axonálnom prúdení. Takýto axón sa nekončí typicky synapsiou, ale nalieha na stenu kapiláry, do ktorej tieto pôsobky vylučuje – samotný dej sa označuje ako neurosekrécia (neurokrínia) a bunky neurosekrečné (neurokrinné alebo neuroendokrinné). Pokiaľ je produkt neurónu skutočným hormónom, bunku označujeme ako neuroendokrinný alebo peptidergný neurón. Sekrečné granuly sa pred uvoľnením do krvného obehu hromadia v koncových častiach axónov ako tzv. Herringove telieska.
Medzi gliovými bunkami sú zrnká pigmentu, ktorého množstvo pribúda vekom.
Embryológia
[upraviť | upraviť zdroj]Vývoj hypofýzy začína u trojtýždňového embrya z dvoch odlišných základov:
- Z epitelovej výchlipky (ektoderm) stropu stomodea (primitívnej ústnej dutiny) tesne pred faryngovou membránou – z tzv. Rathkeho výchlipky. Tá sa vyklenuje nahor pod spodinu základu medzimozgu.
- Proti nej postupuje výbežok zo spodiny medzimozgu processus infundibuli (lat.) – budúce infundíbulum.
V 6. týždni sa obe výchlipky stretnú, tá zo stomodea pred tou zo spodiny medzimozgu.
Koncom 8. týždňa sa výchlipka stomodea úplne oddelí od svojho základu a spojí sa s infundíbulom – na konci 2.mesiaca je už vytvorený základ celej hypofýzy. V strope budúceho hltanu zostáva zvyšok jej tkaniva – hypophysis pharyngea (lat.). V prednej stene Rathkeho výchlipky dochádza k rýchlemu deleniu buniek, ktoré sa stanú základom pars distalis adenohypofýzy; časť buniek obklopí infundíbulum a vytvorí pars tuberalis. Zo zadnej steny Rathkeho výchlipky vznikne pars intermedia. Dutina výchlipky pretrváva vo forme štrbiny i po narodení a čiastočne sa uzatvorí až v dospelosti. Infundíbulum sa v kaudálnej časti rozšíri a vytvorí základ neurohypofýzy. Pôvodne gliové bunky sa v nej menia na pituicyty a z hypotalamu sem vrastú axóny nervových buniek. Žľazové bunky adenohypofýzy sa diferencujú medzi 9. až 14. týždňom vývoja.
Fyziológia (funkcie)
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavným regulačným centrom hypofýzy je hypotalamus. Vylučovanie jej hormónov reguluje pomocou vlastných regulačných polypeptidov, ktoré sa tvoria v hypotalamických jadrách. Axonálnym transportom sú distribuované do oblasti eminentia mediana, tam prechádzajú do ciev hypofýzoportálneho systému a cezeň sa dostávajú do adenohypofýzy. Tieto regulačné látky označujeme podľa toho, či produkciu jednotlivých hormónov stimulujú - liberíny (napr. kortikoliberín, tyreoliberín, foliberín) alebo utlmujú - statíny (napr.somatostatín, prolaktostatín). Ich vylučovanie je riadené nervovou cestou.
Iná situácia je v prípade neurohypofýzy, ktorá je vlastne priamo akousi „predĺženou rukou“ hypotalamu – jej hormóny (takisto syntetizované v jadrách) sa vylučujú priamo do krvného obehu.
Adenohypofýza produkuje tieto hormóny:
- Somatotropín (rastový hormón, STH) – stimuluje rast organizmu zvyšovaním metabolizmu bielkovín.
- Tyreotropín (tyreotropný hormón, TSH) – stimuluje tvorbu hormónu tyroxínu štítnou žľazou.
- Kortikotropín (adrenokortikotropný hormón, ACTH) – stimuluje tvorbu hormónov v kôre nadobličiek.
- Folikulostimulačný hormón (folitropín, FSH) – u žien pôsobí spolu s lutenizačným hormónom pri stimulácii vývoja vajíčok a vylučovania estrogénu pri menštruácii; u mužov vyvoláva tvorbu spermií.
- Luteinizačný hormón (lutropín, LH) – u žien stimuluje ovuláciu, vývoj žltého telieska tvorbou progesterónu a estrogénu; u mužov spôsobuje tvorbu androgénov; u nižších živočíchov zodpovedá za inštinktívne rodičovské správanie
- Prolaktín (luteomammotropný hormón, PRL) – stimuluje vylučovanie hormónov žltého telieska a po pôrode vyvoláva tvorbu materského mlieka.
Stredný lalok (lat. pars intermedia) je dobre vyvinutý iba pri nižších stavovcoch, u vyšších stavovcov je vyvinutý veľmi slabo až skoro vôbec. Tvorí sa tu melanoforový hormón zodpovedný za sfarbenie tela živočíchov, u človeka sa tento hormón označuje ako melanotropín (melanocyty stimulujúci hormón, MSH).
Neurohypofýza uskladňuje hormóny, ktoré sa vytvárajú v neurosekrečných (neurokrinných) bunkách hypotalamu.
- Vazopresín (antidiuretický hormón, ADH) – podmieňuje spätné vstrebávanie vody z odvodných kanálikov nefrónov a tak reguluje objem telových tekutín.
- Oxytocín – stimuluje kontrakciu svalov maternice pri pôrode a tvorbu materského mlieka.
Patológia (choroby)
[upraviť | upraviť zdroj]Anomálie a malformácie (vrodené poruchy)
[upraviť | upraviť zdroj]- Hypoplázia a aplázia
- Cysty
- Syndróm prázdneho sedla ("empty sella")
Regresívne a metabolické zmeny
[upraviť | upraviť zdroj]Zápaly
[upraviť | upraviť zdroj]Hyperplázia a nádory
[upraviť | upraviť zdroj]- Hyperplázia
- Nádory
Hypofyzárne syndrómy
[upraviť | upraviť zdroj]- Hypopituitarizmy
- Hypofyzárny nanizmus
- Simmondsova choroba (kachexia)
- Sheehanova choroba (syndróm)
- Dystrophia adiposogenitalis (Fröhlichov syndróm)
- Diabetes insipidus
- Hyperpituitarizmy
- Hypofyzárny gigantizmus
- Akromegália
- Hyperprolaktinémia
- Cushingova choroba (centrálny Cushingov syndróm)
- Schwartzov-Bartterov syndróm
- Plurihormonálne hyperfunkčné syndrómy
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Sinelnikov, R.D.: Atlas anatomie člověka (Avicenum, 1970)
- Čihák, R.: Anatomie 2 (Avicenum, 1986)
- Kapeller K., Pospíšilová V.: Embryológia človeka (Osveta, 1990)
- Tortora G.J., Grabowski S.R.: Principles of Human Anatomy and Physiology (Biological Sciences Textbooks, Inc., 1996)
- Klika E.: Histológia (Osveta, 1987)
- Zaviačič M.: Kompendium patológie (1993, ISBN 80-223-0686-X)
- Gray H.: Anatomy of the Human Body (1918, [1])