Preskočiť na obsah

Eberhard Schrader

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Eberhard Schrader
orientalista, lingvista a protestantský teológ
Eberhard Schrader
Dielo
Polia pôsobnostiasýriológia, biblická exegéza
Alma materUniverzita v Göttingene,
Univerzita v Zürichu
Akademický titulprofesor
Vedecká hodnosťPh.D., Th.D.
Významní profesoriHeinrich Ewald
Osobné informácie
Narodenie7. január 1836
Braunschweig, Brunšvické vojvodstvo
Úmrtie4. júl 1908 (72 rokov)
Berlín, Nemecká ríša
Národnosťnemecká
ManželkaIda Giltnerová
PodpisEberhard Schrader, podpis (z wikidata)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsEberhard Schrader
(multimediálne súbory na commons)

Prof. Eberhard Schrader, Ph.D., Th.D. (* 7. január 1836, Braunschweig – † 4. júl 1908, Berlín) bol nemecký orientalista, lingvista a protestantský teológ, významný svojim prínosom v asýriológii. Považuje sa za priekopníka tejto vednej disciplíny v Nemecku.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 7. januára 1836 v Braunschweigu ako syn obchodníka Ludwiga Schradera a jeho manželky Dorothy.[1] Po štúdiu na miestnom gymnáziu nastúpil na Univerzitu v Göttingene (1856 – 1859), kde sa venoval štúdiu protestantskej teológie a semitských jazykov, v ktorých bol jeho mentorom orientalista a lingvista Heinrich Ewald. Roku 1858 bol univerzitou ocenený za svoju rozpravu o etiópskych jazykoch.[2]

V roku 1860 získal titul philosophiae doctor a po dizertácii na Univerzite v Zürichu, na ktorej pôsobil od roku 1862 ako Privatdozent,[pozn 1] sa stal aj doktorom teológie (1863). V roku 1865 sa zosobášil s Idou Giltnerovou.[1]

Následne prednášal na univerzitách v Giessene (1869/1870), Jene (1872/1873) a v rokoch 1875/1876 – 1899[pozn 2] na Univerzite Fridricha Wilhelma v Berlíne, kde pôsobil ako profesor orientálnych jazykov. Od roku 1875 bol tiež členom Berlínskej akadémie vied.[1] Zomrel 4. júla 1908 v Berlíne.[3]

Vedecké pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek svojmu pôvodnému zameraniu na biblickú exegézu, konkrétne Starého zákona, jeho hlavný vedecký prínos spočíval v asýriologických štúdiách. V roku 1872 publikoval prácu Die Assyrisch-Babylonischen Keilinschrigten, ktorá sa stala dôležitým kľúčom pri skúmaní asýrskych a babylonských klinopisných pamiatok.[4] V rozsiahlej, 680-stranovej publikácii Keilinschriften und das Alte Testament (1872) vykonal komparáciu hebrejského textu Starého zákona s klinopisnými pamiatkami Babylonie a Asýrie. Táto kniha bola v roku 1885 vydaná v anglickom preklade profesora hebrejčiny Owena Charlesa Whitehousa.

Práca Die Höllenfahrt der Istar (1874), podávajúca preklad starobabylonského mýtu o bohyni Ištar, sa taktiež stretla s pozitívnymi ohlasmi v odbornej obci.[4] Od roku 1889 mal ako editor v kompetencii vydávanie odborného časopisu Keilinschriftliche Bibliothek, v ktorom boli publikované štúdie asýrskeho a babylonského klinového písma, hlavne prepisy klinopisných textov. Časopis vychádzal aj po jeho smrti, až do roku 1915.

Personálna bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Akademický titul udeľovaný predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách, ktorý oprávňuje držiteľa samostatne prednášať na univerzite (skratka PD, príp. Priv.-Doz.)
  2. Roky 1869, 1872 a 1876 sú uvedené podľa Pinches 1908, s. 1244; roky 1870, 1873 a 1875 udáva Moser 2011

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Moser 2011
  2. Chisholm 1911, s. 378
  3. Pinches 1908, s. 1244
  4. a b Pinches 1908, s. 1242

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]