Preskočiť na obsah

Gajdy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gajdy

Gajdy sú prastarý ľudový hudobný nástroj, ktorý bol používaný už v starovekom Grécku. Pôvodne to bol jednoduchý dychový nástroj, ktorý pravdepodobne vznikol už pred 4000 rokmi v Egypte a v prednej Ázii. Odtiaľ sa postupne šíril s pastiermi a predovšetkým s početnými arabsko-tureckými nájazdmi do Európy, kde nachádzame najviac ich foriem a druhov – veľa európskych národov má pre ne nielen vlastné meno, ale aj svoje vlastné modifikácie nástroja.

Funkcia nástroja je založená na vháňaní vzduchu pomocou mechu umiestneného v podpazuší hudobníka cez plátok (plátky) do píšťalky s otvormi. Rozochvievaním vzniká zvuk a tón je tvorený uzatváraním otvorov píšťaly prstami, podobne ako je to napríklad u zobcovej flauty (tak pracujú napríklad české gajdy). Najčastejšie sú ladené v tónine Es dur. Na trochu odlišnom princípe pracujú gajdy škótske, kde sa vzduch do nástroja nevháňa mechom, ale ústami.

Na Slovensku sa v ľudovej hudbe vyskytovali[1]:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. LENG, Ladislav. Slovenské ľudové hudobné nástroje. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1967. 304 s. S. 139 – 148.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gajdy
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Gajdy
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dudy na českej Wikipédii.