Preskočiť na obsah

Hydrazín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hydrazín
Hydrazín
Hydrazín
Hydrazín
Hydrazín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec N2H4
NH2-NH2
Synonymá diazán, diamid
Vzhľad bezfarebná olejovitá kvapalina
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 32,0452 g/mol
Teplota topenia 1,4 °C
Teplota varu 113,5 °C
Hustota 1,021 g/cm3
Rozpustnosť vo vode
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
02 - horľavá látka05- korozívna a žieravá látka06 - toxická látka08 - látka nebezpečná pre zdravie09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H221, H301, H311, H314, H317, H331, H350, H410
Vety P P201, P261, P273, P280, P301, P310, P305, P351, P338
NFPA 704
4
4
3
Ďalšie informácie
Číslo CAS 302-01-2
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Hydrazín, systémový názov diazán, je bezfarebná olejovitá kvapalina s amoniakovým zápachom, rozpustná v liehu a vode. Je vysoko toxický a má potencionalne karcinogénne účinky.[1] Hydrazín je na vzduchu (alebo za určitých okolností) samozápalný, pretože má silné redukčné účinky (prudko viaže kyslík). Je to nestála slabá dvojsýtna zásada.

V roku 1875 Emil Fischer objavil fenylhydrazín a ostatné substituované hydrazíny. Theodor Curtius vyrobil hydrazín v roku 1887. V roku 1907 Friedrich Raschig vytvoril jednoduchú a efektívnu syntézu hydrazínu pomocou oxidačného spojenia s amoniakom.[2]

Hydrazín sa pripravuje oxidáciou amoniaku (NH₃) chlórnanom sodným (NaClO). Soli hydrazínu sa používajú v chemickom priemysle pri výrobe farbív a liečiv. Používa sa ako zložka raketového paliva. Samotný hydrazín je veľmi ekologické palivo, pretože horením vzniká dusík a voda.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. TOTH, Bela. Hydrazines and Cancer (A Guidebook on the Carciognic Activities of Hydrazines, Related Chemicals, and Hydrazine Containing Natural Products). [s.l.] : CRC Press, 2003. 264 s. ISBN 978-0-203-30509-6. (po anglicky)
  2. PATIL, K. C.; RATTAN, Tanu Mimani. Inorganic Hydrazine Derivatives (Synthesis, Properties and Applications). [s.l.] : John Wiley & Sons, 2014. 288 s. ISBN 978-1-118-69356-8.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hydrazín