Preskočiť na obsah

Jericho

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Jericho pozri Jericho (rozlišovacia stránka).
Jericho
Mesto
Pozostatky paláca VIII.
Oficiálny názov: أريحا
Nadmorská výška −276 m n. m.
Súradnice 31°51′0″S 35°28′0″V / 31,85000°S 35,46667°V / 31.85000; 35.46667
Rozloha 45 km² (4 500 ha)
Obyvateľstvo 20 600 (2007)
Primátor Hassan Saleh
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Poloha mesta
Poloha mesta
Wikimedia Commons: Jericho
Webová stránka: www.jericho-city.org
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jericho (príd. meno znie jerišský alebo jerichovský [1]; hebrejsky: יְרִיחוֹ - Jericho, arabsky: أريحا - Aríhá, grécky: Ἱεριχώ - Ierichó) je mesto na západnom brehu Jordánu, severovýchodne od Jeruzalema.

Jericho je považované za jedno z najdlhšie kontinuálne osídlených miest na svete. Prvé osídlenie (osada Tall as-Sultán) je datované pred rokom 9000 pred Kr. Výskum v oblasti začal Charles Warren už v roku 1868 a najrozsiahlejšie práce s použitím moderných postupov sa realizovali v rokoch 19521958 pod vedením Kathleen Kenyonovej.

Najstaršie osídlenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia osada sa nachádzala v dnešnej lokalite Tall as-Sultán (Tell es-Sultán, doslova: Sultánov kopec), v centre súčasného mesta. Slovo tall (po slovensky tell) v arabčine znamená mohylu a v archeologickej terminológii predstavuje umelo vytvorené návršie, ktoré vzniklo postupným vrstvením osídlení nad sebou. Takéto návršia sú typické pre Blízky východ a Anatóliu.

Prvé osídlenie z obdobia okolo roku 9000 pred Kr. sa nazýva natufská kultúra podľa vádí Natuf. V tomto období, nazývanom aj epipaleolit (neskorý paleolit), sa objavujú prvé kamenné stavby. V období medzi rokmi 8350 pred Kr. až 7370 pred Kr. (neolit A) tu bola kamenným múrom ohradená osada s rozlohou až 40 000 m2 s niekoľkými vežami (najvyššia z nich bola Jerišská veža), ktoré sú zrejme najstaršími mestskými hradbami na svete.[2] V meste stáli domy so stenami z mazanice a obyvatelia lovili zver a pestovali pšenicu, jačmeň a strukoviny.

V období neolitu B, približne medzi rokmi 7220 pred Kr. až 5850 pred Kr., sa objavujú prvé pravouhlé domy, s niekoľkými miestnosťami usporiadanými okolo dvora. Vznikol takzvaný kult lebiek, charakteristický uchovávaním lebiek, oddelených od tela zomretých, pochovaných pod podlahy domov. Pravdepodobne v tomto období došlo aj k domestikácii ovce.

Bronzová doba

[upraviť | upraviť zdroj]

V bronzovej dobe sa Jericho stalo jedným z najvýznamnejších miest v oblasti Syropalestíny. Najväčší rozkvet dosiahlo medzi rokmi 17001550 pred Kr., ktorý ukončilo zemetrasenie alebo dobytie.[3][4]

Novodobé dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné mesto sa až do roku 1967 nachádzalo na území Jordánska, no počas Šesťdňovej vojny bol celý Západný breh Jordánu dobytý izraelskou armádou. V roku 1994 bolo Jericho ako jedno z prvých miest odovzdané palestínskej správe, no už v roku 2001 došlo k jeho opätovnému obsadeniu Izraelčanmi počas tzv. Druhej intifády.

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. PSP uvádza jerichovský, ale v L. Dvonč v Slovenskej reči č. 2, roč. 42, 1977 píše, že hoci je napr. v Slovníku slovenského jazyka uvedené "jerichovský", tento tvar sa používa iba v spojení trúba jerichovská, inak je vraj správne jerišský, lebo inak by slovo jerichovský bolo jediné slovo tohto typu so zakončením -ovský v slovenčine.
  2. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2011-11-18]. Dostupné online. Archivované 2008-02-20 z originálu.
  3. Finkelstein, Israel. The Bible Unearthed.
  4. Sturgis, Matthew, a John McCarthy. It Ain't Necessarily So. London: Hodder Headline, 2001. pp 56-59. ISBN 0-7472-4506-1.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jericho
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Jericho

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jericho na českej Wikipédii.