Preskočiť na obsah

Malopoľské vojvodstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malopoľské vojvodstvo
Erb - Malopoľské vojvodstvo
(Erb vojvodstva)
Vlajka - Malopoľské vojvodstvo
(Vlajka vojvodstva)
{{{Názov_vojvodstva}}} na mape Poľska
{{{Názov_vojvodstva}}} na mape Poľska
Sídlo vlády Krakov
Vojvoda Maciej Klima
Rozloha 15 108 km²
Počet obyvateľov 3 298 270 obyv. (200)
Hustota 217 obyv./km²
EČV K
pozri: Podrobné administratívne členenie
Powiaty: Malopoľské vojvodstvo
Powiaty: Malopoľské vojvodstvo
powiaty mestský powiat: 3  
vidiecky powiat: 19  
Gminy: mestské gminy: 16  
mestsko-vidiecke gminy: 39  
vidiecke gminy: 127  
Webstránka Malopoľské vojvodstvo

Malopoľské vojvodstvo (po poľsky: województwo małopolskie) je jedným zo 16 vojvodstiev Poľska. Nachádza sa v južnom Poľsku a hraničí so Sliezskym, Svätokrížskym a Podkarpatským vojvodstvom a Slovenskom. Vojvodstvá, v hraniciach ako ich poznáme dnes, boli vytvorené 1. januára 1999.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie vojvodstva je z väčšej časti totožné s historickým Malopoľskom. Na prelome tisícročí tvorilo spolu s Veľkopoľskom a Sliezskom prvý Poľský štát. Centrom vojvodstva je Krakov, ktorý bol v minulosti hlavným mestom celého Poľska. Vo Wadowiciach sa narodil zosnulý pápež Ján Pavol II. (zomrel 2. apríla 2005 vo Vatikáne).

Powiaty Malopoľského vojvodstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Malopoľské vojvodstvo sa delí na 19 vidieckych okresov a 3 mestské okresy:

  1. Krakov
  2. Nový Sącz
  3. Tarnów
  1. Bochnia
  2. Brzesko
  3. Chrzanów
  4. Dąbrowa
  5. Gorlice
  6. Krakov
  7. Limanowa
  8. Miechów
  9. Myślenice
  10. Nový Sącz
  1. Nový Targ
  2. Olkusz
  3. Osvienčim
  4. Proszowice
  5. Sucha
  6. Tarnov
  7. Tatry
  8. Wadowice
  9. Vielička

Rozdelenie okresov na gminy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 4. Powiat bocheński (Bochnia):

Bochnia - miasto, Bochnia - gmina, Drwinia, Lipnica Murowana, Łapanów, Nowy Wiśnicz, Rzezawa, Trzciana, Żegocina

  • 5. Powiat brzeski (Brzesko):

Borzęcin, Brzesko, Czchów, Dębno, Gnojnik, Iwkowa, Szczurowa

  • 6. Powiat chrzanowski (Chrzanów):

Alwernia, Babice, Chrzanów, Libiąż, Trzebinia

  • 7. Powiat dąbrowski (Dąbrowa):

Bolesław, Dąbrowa Tarnowska, Gręboszów, Mędrzechów, Olesno, Radgoszcz, Szczucin

  • 8. Powiat gorlicki (Gorlice):

Biecz, Bobowa, Gorlice - miasto, Gorlice - gmina, Lipinki Łużna, Moszczenica, Ropa, Sękowa, Uście Gorlickie

  • 9. Powiat krakowski (Krakov):

Czernichów, Igołomia-Wawrzeńczyce, Iwanowice, Jerzmanowice-Przeginia, Kocmyrzów-Luborzyca, Kraków, Krzeszowice, Liszki, Michałowice, Mogilany, Skała, Skawina, Słomniki, Sułoszowa, Świątniki Górne, Wielka Wieś, Zabierzów, Zielonki

  • 10. Powiat limanowski (Limanowa):

Dobra, Jodłownik, Kamienica, Laskowa, Limanowa - miasto, Limanowa - gmina, Łukowica, Mszana Dolna - miasto, Mszana Dolna - gmina, Niedźwiedź, Słopnice, Tymbark

  • 11. Powiat miechowski (Miechów):

Charsznica, Gołcza, Kozłów, Książ Wielki, Miechów, Racławice

  • 12. Powiat myślenicki (Myślenice):

Dobczyce, Lubień, Myślenice, Pcim, Raciechowice, Siepraw, Sułkowice, Tokarnia, Wiśniowa

  • 13. Powiat nowosądecki (Nový Sącz):

Chełmiec, Gródek n. Dunajcem, Grybów - miasta, Grybów - gmina, Kamionka Wielka, Korzenna, Krynica, Łabowa, Łącko, Łososina Dolna, Muszyna, Nawojowa, Nowy Sącz - mestská gmina na úrovni powiatu, Piwniczna, Podegrodzie, Rytro, Stary Sącz

  • 14. Powiat nowotarski (Nový Targ):

Czarny Dynajec,Czorsztyn, Jabłonka, Krościenko n. Dunajcem, Lipnica Wielka, Łapsze Niżne, Nowy Targ - miasto, Nowy Targ - gmina, Ochotnica Dolna, Raba Wyżna, Rabka, Spytkowice, Szczawnica, Szflary

  • 15. Powiat olkuski (Olkusz):

Bolesławm Bukowno, Klucze, Olkusz, Sławków, Trzyciąż, Wolbrom

  • 16. Powiat oświęcimski (Osvienčim):

Brzeszcze, Chełmek, Kęty, Osiek, Oświęcim - mesto, Oświęcim- gmina, Polanka Wielka, Przecieszów, Zator

  • 17. Powiat proszowicki (Proszowice):

Koniusza, Koszyce, Nowe Brzesko, Pałecznica, Proszowice, Radziemice

  • 18. Powiat suski (Sucha):

Budzów, Bystra-Sidzina, Jordanów - mestská gmina, Jordanów - vidiecka gmina, Maków Podhalański, Stryszawa, Sucha Beskidzka, Zawoja, Zembrzyce

  • 19. Powiat tarnowski (Tarnov):

Ciężkowice, Gromnik, Lisia Góra, Pleśna, Radłów, Ryglice, Rzepiennik, Strzyżewski, Skrzyszów, Tarnów - mesto, Tarnów - gmina, Tuchów, Wierzchosławice, Wietrzychowice, Wojnicz, Zakliczyn, Żabno

  • 20. Powiat tatrzański (Tatry):

Biały Dunajec, Bukowina Tatrzańska, Kościelisko, Poronin, Zakopane

  • 21. Powiat wadowicki (Wadowice):

Andrychów, Brzeźnica, Kalwaria Zebrzydowska, Lanckorona, Mucharz, Spytkowice, Stryszów, Tomice, Wadowice, Wieprz

  • 22. Powiat wielicki (Vielička):

Biskupice, Gdów, Kłaj, Niepołomice, Wieliczka

Malopoľsko pokrývajú nasledujúce pohoria:

Takmer celé Malopoľsko leží v povodí Visly a patrí k úmoriu Baltského mora.

Zdroje minerálnych surovín

[upraviť | upraviť zdroj]
  • kamenná soľ - Bochnia, Vielička

Vo Vieličke (blízko Krakova) sa v súčasnosti soľ neťaží. Je tam múzeum, kde si turisti môžu pozrieť ako spôsob ťažby, tak aj výtvory umelcov a sochárov v bani, ktorí tam zanechali množstvo sôch, dómov a dokonca aj kaplnku Sv. Kingy (Kunegunda, dcéra uhorského kráľa Bela IV., poľská kráľovná, manželka kráľa Boleslava Hanblivého, patrónka Poľska a Litvy). Od roku 1978 je Vielička zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

V Malopoľskom vojvodstve je rozvinutý najmä hutnícky, potravinársky, tabakový, chemický a petrolejársky priemysel.

Najväčšie podniky:

  • Huta tadesza Sendzimira v Novej Hute
  • Oceliarne v Bochni (valcovňa)
  • Chemické závody v Osvienčime
  • Dusíkové z v Tarnove
  • Fablok (Pierwsza Fabryka Lokomotyw) v Chrzanove
  • Priemyselné závody textilné a strojárske v Andrychove

zahraničné investície presiahli do konca roku 2007 1.5 mld. dolárov.

Najväčšie mestá

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Krakov - 757400
  2. Tarnów - 117600
  3. Nový Sącz - 84700
  4. Osvienčim - 41400
  5. Chrzanów - 40200
  6. Olkusz - 37700
  7. Nový Targ - 33600
  8. Bochnia - 29800
  9. Gorlice - 28700
  10. Zakopané - 27600
  11. Skawina - 26300
  12. Andrychów - 21900
  13. Dąbrowa Tarnowska - 11750

Krakov leží na križovatke významných ciest, spájajúcich Drážďany (Nemecko) s Kyjevom (Ukrajina) a Gdansk s Budapešťou. V Krakove je druhé najväčšie poľské letisko - Letisko Jána Pavla II.

Ochrana prírody

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Malopoľského vojvodstva sa nachádza:

  • 11 chránených krajinných oblastí s rozlohou 1692,9633 km² čo je 11,2% rozlohy vojvodstva:
  1. Bielańsko-Tyniecki Park Krajobrazowy
  2. Rudniański Park Krajobrazowy
  3. Dłubniański Park Krajobrazowy
  4. Tenczyński Park Krajobrazowy
  5. Park Krajobrazowy Dolinki Krakowskie
  6. Park Krajobrazowy Orlich Gniazd
  7. Ciężkowicko-Rożnowski Park Krajobrazowy
  8. Park Krajobrazowy Pasma Brzanki
  9. Wiśnicko-Lipnicki Park Krajobrazowy
  10. Popradzki Park Krajobrazowy
  11. Park Krajobrazowy Beskidu Małego

V regióne aj centre vojvodstva sa odohráva množstvo kultúrnych podujatí, mimo iných to sú Týždeň beskydskej kultúry, Babohorská jeseň, Festival židovskej kultúry, Rusínska (Łemkowska) vatra.

Školstvo a vzdelávanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoké školstvo je koncentrované najmä v Krakove.

Najvýznamnejšie z nich sú:

Turistika a odpočinok

[upraviť | upraviť zdroj]

Krakov a Malopoľsko patria k najnavštevovanejším oblastiam Poľska. Malopoľsko navštevujú ako domáci turisti, tak aj zahraniční. O vysokej hodnote tohto regiónu svedčí aj to, že na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO bolo zapísaných až 5 pamiatok:

Často navštevovanými sú tiež:

Oblúbenymi miestami pešej turistiky sú i Beskydy a Tatry. Turistickým centrom a najväčším mestom v horských oblastiach je Zakopané. V celom Poľsku je známa jeho hlavná ulica - Krupówki, podobne ako krakovský Rynek Główny (Hlavné námestie).

V Pieninách, na juhu Malopoľského vojvodstva, je Czorsztynske jazero, priehrada v údolí rieky Dunajec. Nad ňou sa týčia hrady Nedeca (Niedzica) a Czorsztyn (zrúcanina). Priehrad je strediskom vodných športov.

Najrozšírenejšie priezviská vo vojvodstve

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Nowak : 23,671
  2. Wójcik : 13,347
  3. Zając : 10,206

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Spišské obce, ktoré sú súčasťou Poľska, patria do nasledujúcich gmin: