Preskočiť na obsah

Mamlúcky sultanát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mamlúcky sultanát
سلطنة المماليك
12501517 Osmanská ríša 
Vlajka štátu Štátny znak
Vlajka štátu
vlajka
Geografia
Mapa štátu
Rozsah mamlúckeho sultanátu za vlády sultána an-Nasira Muhammada
Obyvateľstvo
Štátny útvar
Predchádzajúce štáty:
Abbásovský kalifát Abbásovský kalifát
Ajjúbovci Ajjúbovci
Jeruzalemské kráľovstvo Jeruzalemské kráľovstvo
Antiochijské kniežatstvo Antiochijské kniežatstvo
Tripoliské grófstvo Tripoliské grófstvo
Makúria Makúria
Arménske kráľovstvo v Kilikii Arménske kráľovstvo v Kilikii
Tahiridi (Jemen) Tahiridi (Jemen)
Nástupnícke štáty:
Osmanská ríša Osmanská ríša

Mamlúcky sultanát (arabsky: سلطنة المماليك, romanizovane: Salṭanat al-Mamālīk), známy aj ako Mamlúcky Egypt alebo Mamlúcka ríša, bol štát, ktorý vládol Egyptu, Levante a Hidžázu od polovice 13. do začiatku 16. storočia. Vládla v nej vojenská kasta mamlúkov (oslobodených otrokov) na čele so sultánom. Sultanát vznikol po zvrhnutí dynastie Ajjúbovcov v Egypte v roku 1250 a v roku 1517 ho dobyla Osmanská ríša. História Mamlúkov sa vo všeobecnosti delí na turkické alebo bahrijské obdobie (1250 – 1382) a čerkešské alebo burdžické obdobie (1382 – 1517), nazývané podľa prevládajúceho etnika alebo zboru vládnucich Mamlúkov v týchto príslušných obdobiach.[1][2]

Prví vládcovia sultanátu pochádzali z mamlúckych plukov ajjúbovského sultána as-Sáliha Ajjúba (v. 1240 – 1249), ktorý si v roku 1250 uzurpoval moc od svojho nástupcu. Mamlúci pod vedením sultána Kutuzu a Bajbarsa v roku 1260 porazili Mongolov a zastavili ich expanziu na juh. Potom si podmanili sýrske kniežatstvá Ajjúbovcov alebo nad nimi získali suverenitu. Do konca 13. storočia si vďaka úsiliu sultánov Bajbara, Kalawuna (v. 1279 – 1290) a al-Ašrafa Chalila (v. 1290 – 1293) podmanili križiacke štáty, expandovali do Makúrie (Núbie), Kyrenaiky, Hidžázu a južnej Anatólie. Sultanát potom zažil dlhé obdobie stability a prosperity počas tretej vlády al-Nasira Muhammada (v. 1293 – 1294, 1299 – 1309, 1310 – 1341), než podľahol vnútorným sporom, ktoré charakterizovali nástupníctvo jeho synov, keď skutočnú moc mali v rukách starší emíri.

Jeden z takýchto emirov, Barkuk, zvrhol sultána v roku 1390, čím nastolil vládu Burdžu. Autorita mamlúkov v celej ríši sa za jeho nástupcov oslabila v dôsledku zahraničných invázií, kmeňových povstaní a prírodných katastrof a štát sa dostal do dlhého obdobia finančných ťažkostí. Za vlády sultána Barsbaja sa vynaložilo veľké úsilie na doplnenie štátnej pokladnice, najmä na monopolizáciu obchodu s Európou a daňové výpravy na vidiek.

Pojem „mamlúcky sultanát“ je moderný historiografický termín. Arabské pramene pre obdobie vlády Bahri Mamlúkov označujú dynastiu ako „štát Turkov“ (Dawlat al-Atrak alebo Dawlat al-Turk) alebo „štát Turecka“ (al-Dawla al-Turkiyya). Druhý oficiálny názov bol „štát Čerkesov“ (Dawlat al-Jarakisa) počas vlády Burdžovcov. Jeho variant (al-Dawla al-Turkiyya al-Jarakisiyya) zdôrazňoval skutočnosť, že Čerkesi boli turkicky hovoriaci.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Mamluk | History, Significance, Leaders, & Decline | Britannica [online]. www.britannica.com, 2023-11-30, [cit. 2024-01-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Egypt - The Mamluks, 1250-1517 [online]. countrystudies.us, [cit. 2024-01-16]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mamluk Sultanate na anglickej Wikipédii.