Preskočiť na obsah

Prognóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Prognóza pozri Prognóza (rozlišovacia stránka).

Prognóza (z neskorolat. prognōsisstarogr. πρόγνωσις prognósis – poznanie vopred[pozn 1]) je vo všeobecnosti vedecky zdôvodnená predpoveď, stanovenie pravdepodobnosti ďalšieho vývoja, alebo možnej budúcnosti istého javu.[2][3][4][5] Termín naberá aj špecifickejšie významy v konkrétnych vedách (pozri nižšie). Robenie prognóz sa nazýva prognózovanie,[6][7] prognostikovanie[8] alebo prognostika.[9]

ekológii sa pod prognózou rozumie predpoveď výskytu škodlivých činiteľov v určitej oblasti.[10]

Ekonómia za prognózu pokladá komplexnú, vedecky zdôvodnenú výpoveď o budúcnosti ekonomického vývoja, ktorý sa javí ako pravdepodobný, ak sa neuplatnia ekonomickopolitické opatrenia. Jej pravdepodobnosť sa uvádza v percentách alebo v inom definovateľnom vzťahu k podmienkam realizácie. Obsahuje aj vhodný variant riešenia, vrátane príslušných výpočtov a vyčíslení.[11][12][13]

Bližšie informácie v hlavnom článku: prognóza (medicína)

medicíne sa prognózou rozumie predpoveď, ktorá sa snaží na základe objektívnych nálezov stanoviť, či sa dá očakávať pri určitej chorobe zahojenie a upravenie, zlepšenie stavu, alebo naopak chronicita alebo trvalé zhoršovanie, resp. ukončenie života.[14] Podľa toho je prognóza dobrá, pochybná, nepriaznivá, zlá a veľmi zlá (fausta, infausta, infaustissima).[15]

Meteorológia

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: predpoveď počasia

meteorológii sa výraz prognóza chápe ako synonymum k predpovedi (meteorologickej, hydrologickej, hydrometeorologickej, fenologickej, biometeorologickej atď.).[16]

  1. Od starogr. προγιγνωσκω progignóskó – vopred poznávam, zloženého z προ pro- a γιγνωσκω gignóskó – poznávam.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Králik 2015, s. 476
  2. „prognóza“, Universum : Všeobecná encyklopedie, 7. díl. Or – Q, Praha: Odeon, 2001, str. 511, ISBN 8020710698 . „1. obecně stanovení pravděpodobnosti dalšího vývoje, předpověď“
  3. Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008c, s. 897. „1. odb. odhad vývinu, vývoja dačoho (počasia, priebehu choroby a pod.); predpoveď“
  4. Petráčková a Kraus 2005a. „stanovenie pravdepodobnosti ďalšieho vývoja biologických, spoločenských a i. javov, predpoveď“
  5. Kačala, Pisárčiková a Považaj 2003a. „podmienená ved. výpoveď o možnej budúcnosti istého javu, procesu“
  6. Petráčková a Kraus 2005b
  7. Kačala, Pisárčiková a Považaj 2003b
  8. Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008b, s. 897. odb. predpokladať, predvídať, predpovedať na vedeckom podklade; robiť, urobiť prognózu“
  9. Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008a, s. 897. „2. predpovedanie (napr. počasia) na vedeckom podklade“
  10. Petráčková a Kraus 2005a. ekol. predpoveď výskytu škodlivých činiteľov v určitej oblasti“
  11. Ondriš 2002, s. 691. „Prognózy sú v podstate komplexnými, vedeckými zdôvodnenými výpoveďami o obsahu, zameraní a rozsahu realizovateľných hlavných úloh a smerov dlhodobého vývoja. Obsahujú i vhodný variant riešenia (vrátane príslušných výpočtov a vyčíslení).“
  12. „prognóza“, Universum : Všeobecná encyklopedie, 7. díl. Or – Q, Praha: Odeon, 2001, str. 511, ISBN 8020710698 . „2. ekon. předpověď hosp. vývoje (většinou pro běžný nebo příští rok), který se jeví jako pravděpodobný bez uplatnění ekonomickopolit. opatření. Předpovídá-li závažné neúspěchy při dosahování cílů hosp. polit., slouží jako základ pro terapeutická protiopatření.“
  13. Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008c, s. 897. „2. ekon. kvalifikovaná vedecká výpoveď o budúcnosti, vychádzajúca zo systematickej prognostickej činnosti, ktorej pravdepodobnosť sa uvádza v percentách alebo v inom definovateľnom vzťahu k podmienkam realizácie“
  14. Petráčková a Kraus 2005a. lek. predpoveď vývoja a stavu choroby“
  15. Piaček, Jozef; Kravčík, Miloš, edi. (1999), „prognóza“, FILIT : Otvorená filozofická encyklopédia, Verzia 3.0, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Katedra aplikovanej informatiky 
  16. Sobíšek 1993. syn. předpověď“. Citované podľa: „prognóza“, Meteorologický slovník výkladový a terminologický, Verze 1.4, [Praha]: Česká meteorologická společnost, 2016 (vyd. 2016-03) 

Použitá literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]