Preskočiť na obsah

Rádiológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dr. Macintyre's X-Ray Film (1896).

Rádiológia, predtým nazývaná rádiodiagnostika, je medicínsky odbor, ktorý využíva určité spektrum ionizačného žiarenia (röntgenové žiarenie) a ďalšie fyzikálne javy (najmä ultrazvuk a magnetickú rezonanciu) na diagnostiku chorôb.[1]

Za otca rádiológie sa považuje Wilhelm Conrad Röntgen, nemecký fyzik, pôsobiaci na univerzite vo Würzburgu, kde 8. novembra 1895 vytvoril a zaznamenal elektromagnetické vlnenie, ktoré je dnes známe ako „lúče X“ alebo röntgenové žiarenie. V roku 1901 za svoj objav obdržal Nobelovu cenu za fyziku; jeho objav sa veľmi rýchlo dočkal praktického uplatnenia - avšak nebola to fyzika, ale medicína, ktorá z neho mala najviac ťažiť.
Vo veľmi krátkom čase po Röntgenovom objave vznikajú prvé rádiodiagnostické prístroje, ktoré sa rýchlo technicky zdokonaľujú. Objavuje sa obrovské množstvo lekárskych článkov a kníh, pojednávajúcich o nových možnostiach diagnostiky ochorení s pomocou rtg žiarenia, nové kontrastné látky, nové technické vylepšenia. Prvý rtg prístroj na území bývalého Česko-Slovenska bol zakúpený z verejnej zbierky pre Chirurgickú kliniku Lekárskej fakulty v Prahe.

Rozvoj moderných zobrazovacích metód umožnil pokroky vo všetkých odboroch medicíny, najmä chirurgických. Bez možnosti rýchleho a presného určenia chorobného stavu a podrobného zobrazenia anatomických štruktúr si dnes nemožno predstaviť traumatológiu, cievnu chirurgiu, transplanačné a neurochirurgické zákroky a mnoho ďalších. Sledovanie rozsahu zhubného ochorenia a jeho reakcie na liečbu je dnes neoddeliteľnou súčasťou úspešnej onkologickej diagnostiky a liečby.
Pokrok v odbore však so sebou prináša i určité negatívne stránky. Čoraz viac lekárov sa spolieha na zobrazovacie vyšetrovacie metódy a zanedbáva základný kameň diagnostiky akejkoľvek choroby - podrobnú anamnézu a fyzikálne vyšetrenie. Neadekvátne použitie zobrazovacích metód so sebou navyše prináša zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť a zvýšenú radiačnú záťaž obyvateľstva.

Rozdelenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rádiológia ako odbor sa delí na viacero viac či menej samostatných oblastí. Tieto nie sú presne definované a vzájomne sa často do značnej miery prekrývajú:

A. Podľa prístrojovej techniky a fyzikálnej podstaty zobrazovacých metodík:

B. Podľa veku pacientov:

  • pediatrická rádiológia
  • rádiológia dospelých

C. Podľa zobrazoveného orgánu alebo orgánového systému:

  • neurorádiológia
    • rádiológia mozgu
    • rádiológia miechy
  • muskulo-skeletálna rádiológia
    • rádiológia kostí
    • rádiológia svalov, väzov a kĺbov
  • pneumorádiológia
  • abdominálna rádiológia
    • rádiológia pečene
    • rádiológia žlčníka a žlčových ciest
    • rádiológia sleziny
    • rádiológia pankreasu
    • rádiológia nadobličiek
    • rádiológia žalúdka
    • rádiológia tenkého čreva
    • rádiológia hrubého čreva
    • rádiológia retroperitonea
  • urogenitálna rádiológia
    • rádiológia obličiek a močovodov
    • rádiológia močového mechúra a močovej rúry
    • rádiológia mužského pohlavného systému
    • gynekologická rádiológia
  • rádiológia oblasti tváre a krku
    • orgánová rádiológia
  • rádiológia prsníka
    • mamografia
    • USG prsníkov
    • termografia/termovízia
    • intervenčná rádiológia
      • perkutánna aspiračná biopsia (PAB)
      • biopsia hrubou ihlou ("core-cut")
      • vákuová mammotómia

D. Podľa jednotlivých skupín ochorení:

  • traumatologická rádiológia
  • onkologická rádiológia

E. Podľa prístupu k pacientovi:

  • diagnostická rádiológia
  • intervenčná rádiológia

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. SALUD, Secretaría de. Radiología: disciplina esencial para la salud [online]. gob.mx, [cit. 2024-03-08]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]