Preskočiť na obsah

Zdeněk Bílek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zdeněk Bílek

Základné informácie
Popis umelca dirigent
Narodenie 26. október 1923
Lipník nad Bečvou, Česko-Slovensko
Úmrtie 24. november 2006 (83 rokov)
Bratislava, Slovensko

Zdeněk Bílek (* 26. október 1923, Lipník nad Bečvou – † 24. november 2006, Bratislava) bol slovenský dirigent.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1934 – 1942 – Gymnázium v Lipníku, súčasne základy hry na husliach (R. Kundl), hudobnej teórie a harmónie (J. Vašíček)
  • 1942 – 1950 s prerušením kvôli 2. svetovej vojne Konzervatórium v Brne (klavír – Zuzana Zámečníková, organ – Josef Černocký, kompozícia – Vilém Petrželka, dirigovanie – Bohumír Liška)
  • 1950 – 1953 – VŠMU (dirigovanie – Václav Talich, klavír – Štefan Németh-Šamorínsky, kompozícia – Ján Cikker)
  • 1954 – 1957 – asistent dirigenta Slovenskej filharmónie
  • 1957 – 1968 – dirigent Slovenskej filharmónie
  • 1957 – 1959 – Hudobná akadémia vo Viedni (mimoriadny poslucháč H. Swarovského)
  • 1966 – asistent šéfdirigenta Leningradskej filharmónie Jevgenija Mravinského
  • 1969 – 1975 – šéfdirigent Filharmónie pracujúcich (dnes Filharmonie Bohuslava Martinů Zlín)
  • 1973 – debut s Českou filharmóniou
  • 1975 – 1978 – šéf opery a dirigent Štátneho divadla v Košiciach
  • od 1979 – šéfdirigent Cairo Symphony a Iraqui National Philharmonic Orchestra v Bagdade, neskôr dirigent opery v Istanbule
  • 1984 – návrat do bývalého Česko-Slovenska
  • 1989 – 2006 pedagóg na Konzervatóriu a VŠMU v Bratislave (žiaci: Róbert Stankovský, Juraj Jartim, Mário Košik, Branislav Kostka, Samuel Bill, Oskar Rózsa, Norbert Baxa, Martin Majkút, Juraj Valčuha, Martin Leginus, Miloslav Oswald, Konstantin Ilievsky a i.)[1]
  • v r. 1956 dostal významné medzinárodné ocenenie v Paríži za svoju dirigentskú činnosť.
  • v r. 1999 mu Slovenská filharmónia pri príležitosti 50. výročia udelila titul „Čestný dirigent Slovenskej filharmónie
  • v r. 2003 mu mestské zastupiteľstvo v Bratislave pri príležitosti jeho životného jubilea udelilo za celoživotnú umeleckú a pedagogickú činnosť medailu „Bulla Aurea Bratislavensis
  • v r. 2004 mu bolo udelené ocenenie za jeho občianske, osobné postoje a umeleckú činnosť „FRA ANGELICO 2004“.
  • v r. 2011 o ňom režisér Igor Sivák natočil dokumentárny portrét pod názvom "Tóny v tichu" [2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Zdeněk Bílek [online]. Bratislava: Hudobné centrum, [cit. 2015-03-29]. Dostupné online.
  2. Tóny v tichu | DVD | Klapka [online]. www.klapka.sk, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]